Milujem ak ona mňa nemiluje? To nebolo iba zamilovanie, nešťastné zamilovanie, lebo som zažil aj jej dotyk aj jej bozk. A potom mi povedala, že budeme iba kamaráti. Nebolo to prvý krát, štvrtý. Pre mňa ťažké, lebo som vždy veril, že mi to vyjde na prvý, že to naozaj tak platí, že keď niekoho skutočne milujem tak to pre toho druhého naozaj niečo znamená. Vždy ušli, lebo som to vraj myslel až „moc vážne“. To vôbec niesom týpek, ktorý sa hrnie do manželstva alebo niekam inam, trebárs do sexu. Som náročný, radšej si počkám a vždy som si vybral správne dievča, aj keď asi až tak správny ten výber nebol, vyberalo srdce, ale aj ono má svoje vnemy. Oni boli vždy iné, hlbšie, čarovné. Nebolo to tak dávno čo som dostal „kopačky“, tak sprostý slangový výraz. Znie príliš obyčajne, no pre mňa niečo také obyčajné nie je, že sa mi niekto vyserie na hlavu. Čo tam po mužskom hrdom egu, na to sa môžem vykašľať, ale ako to ublíži vnútru, keď sa dostaví nezáujem od človeka, ktorý pre nás znamená všetko. Tá hlúposť vo mne, že túžim sa s ňou milovať. Keď počujem jej meno alebo o nej od známych, tak ma len zovrie vo vnútri. Že to nič neznamená mať niekoho rád, že to žena nevie oceniť, keď ju miluješ. Vraj predtým nemala vážny vzťah, no spala s niekým a mne to proste vadí aj keď to neviem vysvetliť. Lebo ja som už úplne nevážny keď jej ani za tu pusu nestojím. Cítim sa ako somár, inak sa neviem a možno ani nechcem. Láska je už len popolom čo si sypem na hlavu.