Cesta vlakom

Vsade domy,
mam rad stromy,
vidim lesy,
v dialke slnko zapada..
Kriky, kvietky, listy,vrak,
hocikedy chytim prak,
Nove mesto na dohlad,
a ten vyhlad, opat vrak-
auto ma to za sebou,
horou hmlistou,pod brezou,
ja kracam,idem pomaly.

Zuzka vo vagone vedla,
stretavat ju to je bieda,
srdce mi uz praska tak,
nestastny je tento vlak.

Mysel plnu ja myslienok mam,
vzdy ked Zuzku vidavam-lasku,
lasku nedotknutu.
Cajka lieta nad polom,
niekto si povie no zbohom,
ja vsak letim s nou.
Kridla mi uz narastli,
nemam preto uz vrasky,
nerad pristavam.

Papier mi uz konci tiez,
prave letim,dole jez.
A v tom: Slniecko uz zhaslo,
v oblakoch sa blysklo,
luce este zneju v nas,
dovidenia,
opat raz zas! :)


------------------------
trosku nepochopitelna poezia,
s nahodnym rymom pisana,
pocas cesty vlakom na intrak,
mojim pohladom von z okna opisujuc meniace sa zive obrazky:)
s.