Bože, čo by som tak dal za to, mať oči tých druhých a vidieť v nich seba, ako sa na mňa asi pozerajú, a čo tak asi chápu z toho, ako sa im javím. Vrátane toho, čo si myslia o tom, čo si asi myslím ja sám, a potom si nad tým spolu sadnúť a porovnať to, aby videli ako ich také hovadiny o mne mohli vôbec napadnúť!

Bohužiaľ, ide vôbec o to? V živote asi ťažko, možno len v tých filmoch a literatúre, ktoré sú zároveň jediným liekom, ako tomu (od)pomôcť. Inak je to len jednota záujmov, a potrieb jedného a druhého, prípadne mnohých, ktorá im tak ľahko umožní dať jeden druhým za pravdu, každý s každým súhlasiť a pochopiť ho.

Pokiaľ si ľudia sadnú, takpovediac sa im páči tan pohľad do zrkadla, na druhého, ani by človek neveril, že hoci slová sú z dvoch rôznych svetov, aj tak si rozumieme lepšie, než najvzdelanejší a logicky totálne precízny diskutéri. Tí sa vždy na niečom jeden druhého chytia.

No čistá radosť počúvať jeden druhého, keď nezainteresovaný prísediaci si pomyslí, ako títo dvaja mohli vôbec dať dokopy????????

momentálne nie som moc naladená tak, aby som sa snažila pochopiť čo hovoríš, ale myslím, že viem čo si hovoril. A zase, aké ťažké je človeka pochopiť.