Pracovný pohovor je dôležitá časť pri hľadaní práce. Taká prvá lastovička v profesionálnom živote. Idete prezentovať sám seba. Neviem, či existuje nejaká šablóna, podľa ktorej sa "nabifľujete" postup a repliky, ktoré treba recitovať. Je lepšie nechať veciam voľný priebeh. Aj tak nikdy nezareagujete na otázky personalistu tak, ako sa to píše v návodoch v múdrych knihách. Vo všeobecnosti môže kandidát na budúceho pracovníka očakávať štandardné otázky typu: Aké zamestnanie ste vykonávali pred tým? Čo Vám Vaše doterajšie pracovné skúsenosti priniesli do života? Prečo sa uchádzate o toto pracovné miesto? Čo viete o našej spoločnosti? Akým prínosom by ste boli pre našu spoločnosť? Aká je Vaša platová predstava? Ako vravím, taký štandard.
Čo však s otázkami, ktoré sa radia medzi diskriminačné? Ste vydatá či ženatý? Máte deti - koľko a v akom veku? Odpovedať či taktne upozorniť personalistu, že ste prišli prezentovať svoje nadobudnuté pracovné skúsenosti a vôbec celý svoj doterajší profesionálny život. Stretávam sa s rôznymi názormi. Jedna skupina je striktne proti týmto otázkam, avšak poväčšine na túto otázku odpovedali z obavy z neúspechu a iní (a tých je ako šafránu) sa s takýmito otázkami na pracovnom pohovore nestretli. Sama sa radím do prvej skupiny, zažila som pracovný pohovor, pri ktorom sa ma personalista ako prvé opýtal, kedy chcem mať deti (už mám dve!) Akosi som tušila, že ďalšia otázka nepadne na pôdu pracovných skúseností. Na prvú som teda odpovedala zo zvedavosti, akáže bude nasledovať. A nasledovala. Po odpovedi - Áno, mám dve - prišla otázka na ich vek. V duchu som si vravela, že tento pracovný pohovor je pre mňa stratený čas. Tak som sa ospravedlnila, že som si to práve rozmyslela, usmiala sa, popriala som personalistovi pekný zvyšok dňa a porúčala som sa.
Ale počula som však aj o fakt nezvyčajných otázkach na pohovoroch typu: Máte radšej bravčové či hovädzie mäso? Ako rýchlo sa viete zbaliť? Takáto otázka vie zaskočiť, v tej chvíli mozog pracuje na plné obrátky a vy v tom okamihu riešite vlastne podstatu a konštruktívnosť položenej otázky. Dilemou však ostáva, či odpovedať alebo nie.
Komentáre
poznáme
:(
a čo taká otázka
áno, aj na toto sa pýtajú,
to nie je výmysel
keďže viem, že aj takáto otázka môže prísť,
viem, čo odpoviem:
"A vy?" (sprevádzané mimoriadne zvedavým pohľadom)
ono keď žena odpovie,
b) nemám deti - je problém, že ich bude chcieť mať a pôjde šupom na materskú
RIEŠENÍM JE PRETO: pred pohovorom si treba našprtať presnú citáciu zo Zákonníka práce, ktorá zakazuje osobné otázky pri pohovore - tú treba presne zarecitovať a anjelsky sa pritom na personalistu usmievať
Vies, ked natrafis
Na pohovore
Keď toto nevie zamestnávateľ prehltnúť, nech ide kadeľahšie
svinským krokom