Je normálne, že človek hľadá spriaznenú dušu (lásku svojho života) ale stále dokáže zaujať ľudí ktorí ho vôbec nepriťahujú a potom vznikajú trápne situácie ako pozvanie na rande a trápne ticho, keď ON myslí na to ako ju pobozká a ONA myslí na to ako bozkával  ON (v poradí číslo 2)?
Je normálne veriť a čakať, že nás život sa bude vyvíjať ako romantické filmy, v ktorých hrdinovia zistia päť minút pred svadbou, že sú si súdení a že nedokážu bez seba žiť?
Je normálne urobiť životné rozhodnutie v prospech spoločnej budúcnosti a dotyčný o to nejaví záujem a nestojí o to, aby ste svoj život menili kvôli nemu? 
Je normálne pozerať sa na mobil 10 krát za minútu a čakať, že sa ozve?


Nie som šťastná...
Nie som milá....
Nie som veselá...
Nie som vtipná...
Nie som priateľská....
Nie som múdra....
lebo
Nie som s Tebou...