... povedala polovička, ktorej som dnes odmietol dať masáž. Masáže, nemám rád. Nerád masírujem. A ani netúžim po tom, aby ma niekto masíroval. A už vôbec nie, ak ten dotyčný je amatér. Neodbornosť v tomto prípade môže skôr uškodiť než človeku pomôcť. Moja polovička, ktorá trpí bolesťami chrbta často a často z nej v poslednej dobe vylieza "zlatko, dáš mi masáž prosím ?" , automaticky vyzlieka tričko a rozopína podprsenku, čo za iných okolností ma dokáže naštartovať, ale keďže viem, čo bude nasledovať, tak ma to skôr zabrzdí. Minule, mal som tesne pred narodeninami, mi dala fakt úžasný darček. Zaplatila mi masérsky kurz. Ja neviem ako jej to vysvetliť. X krát som jej to vysvetľoval. NEMÁM MASÁŽE RÁD. Chcem jej pomôcť, ale masáž ... . Neznášam! Nemám na to stavané ruky. Neviem ako začať. Neviem akými pohybmi kde a čo roztláčať. Niekedy si v tejto situácii vypomáham vetou "zaplatím Ti masáž u maséra", a na 99% odpoveď znie "miláčik, keď ja by som bola rada keby si ma masíroval ty. ". Zo sklonenou hlavou a so zúfalým výrazom v tvári sa teda poväčšine vzdávam a púšťam sa do toho. Počas masáže, mojej láske nezabudnem pripomenúť, ako veľmi ma to čo práve robím, ničí a s akou "ochotou" to robím. Ona sa len usmeje a povie " Aj ochota sa cení !"