Dnes ráno. Po prehýrenom víkende s kolegovcami na chate. Ucestovaní. Prejedení. Prepití...s rozumom. Aj skúsenosťami. Aj s rodinami,  deťmi a právoplatnými polovičkami.

Dnes ráno. Unavení a stále nevyspatí. Všetci u nás doma. Vyzeráme ako vyorané myši z  piatej brázdy. Poriadne a dobre hlbokým  vyorávačom. Povinnosti kážu vstať, obliecť sa, umyť. Urobiť zo seba nového človeka ... (ale aj ten chce piť:))

Cesta do práce, do školy. Autom a potom preplneným ranným metrom. Ja , môj syn a dcéra. Všetci vyzeráme ako po prebdených dvoch dňoch. Bez sladkého spánku a bez vlastnej postele. Plné hlavy spomienok, zážitkov a myšlienok na teplú perinu.

Vlak v metre s nami hrkoce, akoby nás nasilu chcel vtlačiť do sna.  Ten nie a nie vypariť sa z hlavy. Nedarí sa. Vtlačiť nás späť.  Darí sa mu, že vyzeráme ako vyorané myši. No už sme na siedmej brázde. Vyoranie bolo úspešné. Dcéra stojac oproti mne vyzerá úžasne. Namaľovaná, dokonale zladená s oblečením a svojím MP3. K tomu farebne doladené dlhé a vlastné nechty. Pekný pohľad. Kabela cez plece a vyoraný pohľad...

Pekný pohľad, ale niečo mi tu chýba... Kde máš knihy, pýtam sa. Vyslovila len dve slová. Výstižne poslala niekoho a niečo do ... ! Štavnatý prejav. Pohľad sa zmenil. Vraždil a volal o pomoc zároveň. Mne stuhol prispatý výraz na tvári. Oči sa zúžili. Ústa chceli niečo povedať. Zbytočne. Syn sa začal pýtať, čo sa stalo. Poslanie do .... počula polovica osadenstva vagóna. Ako dobre, že sme Slováci v bruselskom metre.

Po ceste naspäť do prázdneho bytu, uspávaná zase tým hrkotajúcim vlakom v metre, spomenula som si na jednu vetu: Bola od Mirky. Jednej z kámošiek, čo nás pred mesiacom navštívili. Spomínala na strednú školu. Tiež bola zaspatá a vyoraná ako myš. Len bolo nutné doniesť do školy  desať pripravených projektov. Vtedy ráno.Možno bola tiež na víkende na chate. Nespomenula. V škole povedala na svoju záchranu jednu peknú vetu. A úspešnú. Zabralo to. Dostala ešte jeden deň náskok. Šancu...

"Viete, dnes ráno bola osemdesiatdevina takáááá plnáááá, že ja som vystúpila, ale moje projekty NIE!" ...:)))))))))

Neviem, čo povedala dnes ráno naša dcéra...len dúfam, že nezopakovala tie dve slová. Snáď si spomenula na Mirku. Ale osemdesiat devina tu nechodí. A dúfam, že keď príde domov, bude vyzerať lepšie ako vyoraná myš. Môj výraz je už v poriadku. Káva je čarodejka. 

Na knihy sa pre istotu spýtam už ráno v byte. Pred nastúpením do metra. Neplánujem učiť domácich naše šťavnaté slovenské nadávky. Aj  bez toho polovica osadenstva vo vagóne vyzerá ako vyorané myši. Bruselské. Neviem, aké brázdy tu majú. Ale väčšina z nich má knihy pri sebe a lepší výraz ako ja a moja dcéra dnes ráno.