neobkolesuje ma nič len jden velky zamatový priestor

nezvieram pesť ,otvaram dvere k možnosti,nezasahuju ma silne rany zlosti ani stavy lahostajnosti.

cítim nežne víčitky slova sladký prúd reči stovky sonát

smutnych i veselých.

Za bielym závesom aj neokrasa za hlasom a ja

-počujem hudbu ticho znieť sladke slova nežny spád slaneho mora v očiach plieť

nemožno spávať ani mlieť

cez otvorena okna počut sladky smiech

cez otvorene okna vietor rozfukuje dažd ,najjemnejšie zfúkava ho do tvare zamatových trás

a ta hviezda na ktorú sa divaju moje okná zvlaštnostou horí

nedotknutým kralovstvom nočnych polí...................blbosť