Cyklotúra z Passau do Bratislavy

2.7.2005 4.00

Maťa práve vstala. Ona s týmto nikdy nemá problém. Aj keď príde z práce a ide si unavená ľahnúť, po dvoch hodinách otvorí oči a bez akéhokoľvek medzičasu zahlási "Idem žehliť". A ide.

4.30

Po jej naliehaní som vstal aj ja. Hemendex, ktorý medzičasom pripravila bol super. Ako vždy. Všetko čo uvarí je super. Väčšinu vecí som mal už v taškách pripevnených na bicykli, takže z chladničky sme vybrali len borovičku a bambino, zbehli sme dole po schodoch a keď som odmontoval predné koleso z bicykla, aby som ho natlačil do jej auta, zistil som, že nemám pavúky na prichytenie spacáku. Boli sme ich kupovať včera večer v supermarkete o 10 večer, lebo to bola veľmi dôležitá súčasť výbavy. Maťa ešte stihla vybehnúť hore, našťastie ich hneď našla a trochu nervózna si sadla za volant, aby ma odviezla na Petržalskú vlakovú stanicu. Po ceste sme minuli odstavené auto s vozíkom plným bicyklov, pri ktorom stál Vilo a niečo tam upevňoval.

5.30

Dorazili sme na stanicu v Petržalke. Už od včerajšieho večera pršalo. Samozrejme, že čapicu, na ktorú som najviac nechcel zabudnúť som zabudol. Všetci (teda skoro všetci - okrem Pricva) už boli na stanici. Pricvo dorazil len pár minút po nás. Vyzeral, že mu dalo fakt zabrať aby to stihol. Maťa sa ešte pokúšala kúpiť mi čapicu niekde na stanici, ale bol otvorený len bufet v ktorom si Fiďo a ďalší pokúpili akurát pivo. Cez pasovú kontrolu sme prešli ako cez vrátnicu na nejakej menej stráženej budove - stačilo len ukázať občiansky.

Rakúsky železničiar, ktorý nám "pomáhal" nakladať bicykle, ich dosť trieskal a my sme sa snažili nevšímať si to. Vo vlaku už bolo všetko OK.

7.00

Vystúpili sme z vlaku vo Viedni. Vlak do Passau nám išiel až o 8.03, takže sme čas do odchodu strávili vo vestibule popíjaním slivovice a tliachaním bežných nezmyslov. Čapice ani tu v žiadnom stánku nepredávali. Keď sme znovu nakladali bicykle do vlaku, museli sme odopnúť kapsy a zobrať si ich so sebou do vagóna pre ľudí. Tento vlak mal totiž jeden špeciálny vagón pre bicykle so stojanmi. Všetky kupé boli rezervované, tak sme si sadli do vagóna, ktorý vizeral ako naše osobáky.

8.03

Vlak sa pohol smerom do Nemecka. Suškovci prekvapili niektorých kamarátov pixlou plnou varenej ryže s kakaom. Všetci sme si dali trochu piva a trávili sme čas bežným vlakovým spôsobom. Sem-tam nás niekto poučil neskutočne múdrym výrokom, ako napríklad Štefan, keď si všimol, že vonku sa striedajú mokré a suché úseky.

13.10

Sme v Passau a vykladáme bicykle z vlaku. Museli sme znovu pripevniť tašky na nosiče, ja som dofúkal gumy, na záchode sme naplnili fľaše vodou a zišli sme od stanice kúsok do mesta k tabuli s turistickou mapou.

13.37

Začíname šľapať po cyklotrase.

13.50

Zastavili sme sa pri krásnom pobreží Dunaja v pouličných obchodoch. Počasie bolo úplne nádherné a pálilo slnko, čo len zvyšovalo moju potrebu zohnať čapicu. Našiel som pekný klobúčik za 5,50 EU. Fiďo si za 5 EU kúpil brošňu Edelweis a Suška za 4 EU zelenú šatku.

13.52

Zastavili sme pred infocentrom a hľadali sme nejaké mapy zadarmo, ale nemali.

13.57

Fotili sme sa na námestí aby sme mali aj nejaké fotky z miest. Ešte som netušil, že to bude jedna z mála takýchto fotiek. Prakticky okamžite sme začali šľapať a až kúsok za mestom sme sa zastavili.

14.15

Za mestom je oddychové miesto - evidentne pre cyklistov, lebo sú tam mapy zadarmo, lavička a nejaká socha morskej panny. Prezliekli sme si veci z civilných za cyklistické a potom sme už bez nejakej väčšej zastávky ťahali smerom domov :-) Nad nami sa síce začalo zmrákať, ale našťastie nepršalo.

Asi 26 km za Passau sme prekročili hranice Nemecka a Rakúska.

16.00 (celkovo 40km)

Zastavili sme sa na 1. prestávke. Zjedli sme nejaké sušienky, 2 hlty fernetu a oddýchli sme si. Väčšina z nás nemala stojan na bicykli (ten by bol aj tak na takú váhu bicykla zbytočný - ako sa neskôr u Pricva ukáže), tak sme si ich opierali o seba. Ja som si oprel bicykel o Štefanov. Po nejakom čase sa oba zrútili. Od tej chvíle mi na najpoužívanejšom prevode (3,5) pukala reťaz.

16.30

Pokračujeme ďalej. Nie však ďaleko. Zastavujeme, lebo Suške je zima. Tak sa teda obliekame všetci. Mne až tak zima nebolo, preto som si len natiahol cyklistické šponovky cez tričko. Pricvovi okamžite rozžiarili oči, že mám úplne ženskú postavu a Suška sa mi strašne smiala, takže som si to zase dal dole.

16.40

Zase stojíme, lebo sme prešli ku kompe, ktorá nás mala previezť na druhú stranu Dunaja. Prevozník nám dal množstevnú zľavu. Cena by mala byť 2EU/os, ale platili sme len 1,80EU/os. Na druhej strane sme boli tak rýchlo, že som si takmer nestihol urobiť žiadne poznámky do denníka.

Na druhej strane si Vilo doladil prehadzovač, ktorý sa mu asi rozhasil na kompe, keď boli bicykle na seba nahádzané.

Potom sme sa vydali na nekonečnú trasu až do Feldkirchenu. To som, ale ja netušil. Myslel som, že ideme "len" do Aschachu. Už keď som na zemi videl na zemi namaľované pivo a heslo "Aschach 10 km", dostal som takú krízu, že som ledva ťahal ďalej. Spomalil som z bežnej 25km/h na asi 20km/h a začal som zaostávať. Keď som dorazil do Aschachu, musel som ostatných chvíľu hľadať. Našťastie to nebol až taký problém.

Dozvedel som sa, že ideme do kempu vo Feldkirchene. To bolo ešte ďalších 10 km. Dotiahol som sa tam zase posledný

19.00 (celkovo 80 km)

Kemp vo Feldkirchene: 4,50 EU/os + 3 EU/stan. Stan mali len Duški a Paťa. Recepčná nevedela pochopiť, že 10 ľudí má len 1 stan. Skúšali sme jej vysvetliť, že stan majú v podstate len dvaja a ostatní spíme len tak pod holým nebom, ale myslím, že to nepochopila. Naša prvá cesta viedla do bufetu. Fľaškové pivo 1,80 EU. Čapované nemali. Dali sme si len jedno.

Presunuli sme sa do kempu a navarili si vifony a podobné "dobroty". Mne bola strašná zima. Klepali mi zuby a Paťa sa mi čudovala. Išiel som sa osprchovať. Našťastie tu tiekla úplne horúca voda. Keď som sa vrátil k ostatným, hneď som sa navliekol do takmer všetkých vecí, ktoré som mal, môjho spacáku a Penovho žďáráku.

Po chvíli popíjania a mierneho hulákania sa k nám priblížili dvaja asi 40-50 roční česi. Arpád a (asi) Honza. Už boli značne ožratí. Po krátkej chvíli sa dotiahla aj Arpádova manželka. Dozvedeli sme sa pre nás "nesmierne dôležité" veci. Napr., že Arpád je vlastne maďarský slovák a že si chodia na neďaleké golfové ihrisko o 6.00 ráno zbierať golfové loptičky ako suvenír.

23.00

Všetci si ľahli spať. Ja som sa o to pokúšal už aj pred touto hodinou aj dlho po nej. Do očí mi svietila kempová lampa, tak som sa otočil naopak. Neviem, kedy som zaspal, ale bola to hrozná noc. Asi o 5.00 začal Zapko strašne chrápať. To ma zobudilo a už som nezaspal.

3.7.2005 7.00

Už sa pobudili takmer všetci. Žďárák je určite skvelá vec keď prší a človek v ňom nepremokne. Ale keď je v noci teplo, tak všetky pary z tela sa na ňom vyzrážajú zvnútra a ráno je tam mokro.

Dali sme si suché raňajky, aj sme sa umyli a keď sa všetci pobalili, dali sme si stretko v bufete, kde sme včera pili.

8.53

Vyrážame zase smerom domov :-)

10.10

Linz. Zabudol som si poznačiť km. Dofúkal som gumy, lebo som zase najpomalší a myslím si, že mi to pomôže. Na námestí sme si spravili zopár fotiek.

11.50 (celkovo 131 km)

Mauthausen - dávame si prestávku.

12.30

Ideme ďalej.

12.50

Zastavili sme na zbehu do Dunaja a niektorí otužilci sa kúpu, pričom neustále počuť, že voda je ľadová a že trochu unáša.

14.56 (celkovo 168 km)

Zastavujeme na križovatke. Grein 2 km, Ybbs 24 km. Asi tak pred 10 km dozadu mal už odo mňa celý pelotón taký náskok, že som ich úplne stratil a Štefan sa pre mňa vrátil, lebo sa báli, že som zablúdil. Nečudo, ja som išiel priemerne okolo 20, oni okolo 24-25 km/h. Keď ma našli, chvíľu ma nechali ísť prvého, ale po čase som bol tam kde predtým. Keďže do Greinu to bola len obchádzka z ktorej sa treba vrátiť, rozhodol som sa, že pôjdem do Ybbsu sám, aby som si neurobil tú zbytočnú obchádzku len kvôli pivu a aspoň budem môcť ísť vlastným tempom.

16.10 (celkovo 188 km)

Zastavil som pred tabuľou označujúcou začiatok mesta Ybbs. Znamená to, že údaj na križovatke bol dosť nepresný, lebo tam bolo 24 km. Zjedol som nejaké sušienky a podľa dohody som ostatných čakal priamo pred tabuľou. Cesta sem bola úplne nádherná. Pripomínala mi cyklistickú trasu v Pieninách. Po nej som síce nikdy nešiel, ale videl som ju z nafukovacieho člna na ktorom sme sa tadiaľ pred niekoľkými rokmi plavili s kolegami z Nivy. Na ľavej strane toku sú tak akurát vysoké kopce. Miestami sú zastavané peknými usadlosťami. Na pravej strane je cesta po ktorej som prišiel. Kde-tu odkrytá pred slnečnými lúčmi, inde pomedzi stromami.

16.40

Dorazili Zapko, Vilo, Fiďo a Štefan. Po nejakých 5-10 minútach aj ostatní. Ideme do Ybbs-u. Na informáciách Dano zistil kadiaľ máme ísť do Melku v ktorom je najbližší kemp. Najprv sme si tu však oddýchli a väčšina ľudí si tu dala niečo pod zub a dokonca si aj chvíľku poležali.

17.50

Ideme ďalej.

19.20 (celkovo 220 km)

Melk. Bez problémov sme našli kemp, lebo bol hneď na ceste. Prežili sme úplne klasický večer. Jedlo zohriate na bombe, atď. Plechovkové pivo Kaiser stojí na recepcii kempu 1,50 EU. Noc 4 Eu/os + stan 3 EU. Pred spaním som si dal dve bylinkové tabletky na spanie, ale moc to nepomohlo. Vilo ma našťastie prichýlil pod jeho celtu z ktorej si každý večer robil špeciálny prístrešok. Bicykel si priviazal k stromu, o riadidlá a sedadlo prichytil jednu stranu celty a druhú pritĺkol kolíkmi do zeme. Ešte sa tam vošiel aj Fiďo. On sa vždy všade vojde :-)

4.7.2005 8.00

Vstal som zase ako jeden z posledných. Bol som už skôr hore, ale nechcelo sa mi. Hneď som si dal ružovú tabletku proti bolesti. Boleli ma nohy a hlava. Všetci už boli hore. Jedol som vifon, luncheon meat, bambino a kneckebrot. Hlavne kneckebrot už nechcem nikdy vidieť. Ďalšie balenie, ktoré som mal ešte so sebou som dal Vilovi. Natreli sme sa opaľovacími krémami. Dnes bude asi pekne piecť.

9.30

Ideme ďalej

11.00

Zastavujeme v nejakej dedinke v krásnom prostredí pri Dunaji. V dome u lodného majstra si dávame vínový strik. Dnešný deň sme prechádzali asi najkrajšími úsekmi. Máme pritom úplne veľmi nízku priemernú rýchlosť, lebo prechádzame cez dedinky, ktoré sú v kopcoch. Cyklistická cesta je striedavo popri ceste pre autá a následne sa dvíha hore do dedín. Všade sú vinohrady.

11.30

Ideme ďalej

13.45 (celkovo 266 km)

Stojíme na oddychovom mieste pri Dunaji tesne za mestom Krems. Práve pri tomto mieste bol síce v strede Dunaja bager a hrozne hučal, ale už sa nám nechcelo ísť ďalej, lebo tu bol tieň a pekné posedenie. Niektoré sa išli zase okúpať do Dunaja. Pôvodne sme si chceli Krems poriadne obzrieť, lebo je to vraj krásne mesto a Dano sa chcel zapísať do miestenj knižnice o ktorej od niekoho počul, ale nakoniec sme cez neho len prešli. Na odbočke do Tullnu sme zastavili a chvíľu sme čakali, lebo dnes sa zase stratili Duški a Paťa. Ja som už stíhal bez problémov. Po nejakom čase sme sa rozhodli vrátiť sa pre nich. V centre sme sa s nimi stretli a tak sme to obrátili zase naspäť.

14.45

Pohli sme sa ďalej

18.00 (celkovo 310 km)

Tulln. Celú cestu nám fúkal protivietor, takže to išlo veľmi ťažko, ale držali sme sa pokope a to dosť pomáha. Po ceste sme sa zastavili na odbočke v nejakej dedine. V SPAR-e sme si kúpili minerálky, pivá a trochu jedla. Pivo v plechovke 0,5l stálo 0,40 EU, minerálka 1,5 l stála 0,70 EU.

19.00 (celkovo 312 km)

Kemp v Tullne. Predtým ako sme sem prišli sme boli na jazere hneď vedľa kempu. Pravdepodobne sa tam platí aj nejaké vstupné a je tam zákaz vstupu s bicyklom, ale keďže sme prišli asi 5 min. po 18.00, tak tam už nikto nebol a my sme už neplatili nič. Vilo síce hovoril, že naňho niekto niečo vykrikoval, ale odpovedal, že Nicht verstehe... Na vrátnici kempu tiež nikto nebol, tak sme zatiaľ tiež nič neplatili. Celý deň nám Štefan sľuboval, že večer príde Soňa a prinesie nám kotol gulášu. Konkrétne mne sa to zdalo ako úplné SCI-FI, ale ostatní mu trochu verili.

20.00

Fakt prišla a priniesla v prenosnej chladničke pivá a guláš. To bolo neuveriteľné. Po dňoch hnusnej stravy konečne niečo super. Bol to výborný guláš aj s fazuľou - to som videl prvýkrát. Fiďo mal zohrievať moju, jeho a ešte niekoho porciu. Medzičasom však dosť ťahal z hruškovice, ktorú Pricvo kúpil (1l stál 7,50 EU) a tak ho pripálil. Nevadilo nám to. Ani sme to necítili.

5.7.2005 7.00

V3etci sme sa spontánne pobudili. Ja som sa cítil celkom fajn, ostatní vyzerali byť strašne nevyspatí. Fúkal strašný vietor a bolo zamračené. Všetci sme dúfali, že vietor nám bude fúkať do chrbta. Keď sme prechádzali okolo recepcie, zase tam nikto nebol. Tak sme ani nikoho nehľadali. Ešte večer sme si všimli, že noc stojí okolo 8 EU + stan + auto. Duški s Paťou vraj odišli už okolo 5.00 ráno, lebo Paťa mala strašné popáleniny od slnka a tak sa mu chcela vyhnúť. Dnes, ale po slnku asi nebude ani stopy.

9.50 (celkovo 335 km)

Kúsok pred Viedňou. Zastavujeme sa na krátkej prestávke. Asi pred pol hodinou sme mali hodinovú prestávku - raňajky. Do chrbta nám fúkal taký silný vietor, že sme miestami išli bez väčšej námahy aj 35 km/h. Počasie je inak äplne otrasné. Trochu mrholí a hrozne fúka, ale do chrbta :-).

10.13

Zastavujeme, lebo začalo dosť liať. Skryli sme sa pod takou prevrátenou loďou. Nasadzujeme protidažďovú výbavu a ideme ďalej.

13.00 (celkovo 362 km)

Zastavujeme na hrádzi za mostom. Dojedáme posledné zvyšky jedla. Všetci sme dosť premočení. Chvíľami úplne lialo.

13.55 (celkovo 393 km)

Zastavujeme na hrádzi smerom do Heinburgu. Tu je prvýkrát zlé značenie a úplne sme sa zamotali. Dokonca sme sa museli aj niekoľkokrát opýtať na cestu. (Treba ísť na Loban).

14.43 (celkovo 406 km)

Hainburg. Hľadáme krčmu, kde si dáme pivo. Našli sme super krčmu so super pivom. Puntigammer 2,20 EU. S Pricvom sme boli pozrieť, či sa tu dá niečo kúpiť pre naše lásky, čo nás doma čakajú, ale nič sme nenašli, tak sme sa vrátili naprázdno.

16.40 (celkovo 425 km)

Bratislava - Stoka. My sme už všetci tu, akurát Pricvo príde asi o 10 minút, lebo tesne za hranicami dostal defekt.

Okrem iného si treba zobrať:

Popruhy na pripevnenie batožiny
Pršiplášť v ktorom sa dá bicyklovať
Poistenie E111
Opaľovací krém
Rukavice na bicykel
Plechový hrnček
Arabský chlieb