Život sám o sebe je zvláštny. Nie je krutý, nie je zlý, nie je nespravodlivý... Je zvláštny. Toto slovo v sebe toho skrýva tak veľa, až ma to desí. Skrýva v sebe všetko a nič, nič a všetko, ako vyhýbavé odpovede okoloidúcich, ľudí, zdieľajúcich s nami naše životy, odpovede tých, ktorí sa pristavia len z povinnosti, odpovede tých, ktorí...

Život je ako malá miska. Nie, skôr ako misa na šalát. Pomaly si do nej prihadzujeme kamene, štrk, piesok, vodu, až jedného dňa...
Život je ako dažďový oblak. Máča zem, kým...
Život je ako...

Život je teda zvláštny, no nie preto, že by sám o sebe to chcel. Je zvláštny, lebo my si ho takým robíme. Nie on je nespravodlivý, to my krivíme pravdu. Nie on je zlý, to mi zabúdame konať dobro. Nie on je krutý, to len mi sme zabudli, čo znamená pohladiť.

A ja sa bojím. Bojím sa. Bojím sa seba, toho kým som. Bojím sa svojich myšlienok, rozhodnutí, konaní. Bojím sa svojej podstaty, toho pocitu, čo ma napĺňa. Bojím sa toho, že mnohým ublížim a tak sa sťahujem z boja. Bojím sa. Bojím sa, lebo chcem byť lepšou, chcem byť tou, na ktorú priatelia nezabudnú, chcem byť tou, na ktorú si spomenú, chcem byť tou, ktorej zavolajú keď ich niečo trápi hoc aj o jednej ráno pred ťažkou skúškou bez toho, aby pochybovali, či si nájdem čas. Chcem byť tou odvážnou, ktorá sa postaví čelom k výzvam a všetky zdolá. Chcem byť tou, ktorá je tu pre vás.
A zároveň chcem byť tou, čo sa nebojí odmietnutia, tá, čo vie riskovať, tá, čo sa nevzdáva bez boja. Ale mám na to? Bojím sa...

Bojím sa, lebo zmena je ťažká. Bojím sa, lebo straty zle znášam. Bojím sa, lebo lúčenia ma mučia. Bojím sa, lebo moja duša už pri myšlienke na skutočnosť odchodu malého princa, či hociktorého z priateľov sa štiepi na kusy. Bojím sa, lebo nechcem ostať sama. Bojím sa, lebo tento svet, taký, aký sme si ho stvorili ma ničí a ubíja. Bojím sa... a vo svojom strachu ostávam sama...