V januári sa teším na krátke známosti na aerobiku. Sú to dámy, ktoré si povedali:„Toto budem – CVIČIT.“ Sú tak odhodlané, že prvú hodinu cvičia ako by ich za to platili a nie akoby platili oni za to. Nakoniec odchádzajú v treťom vymenenom tričku, pretože ostatné dve vytvárali akési mapky na chrbte. Minimálne 78 percent teda tvorila voda... Potom prídu aj druhýkrát. Majú ešte svalovicu, keďže na tvrdý tréning sú neni zvyknuté a rozcvička ich stráááááášne nudila...Veď na čo aj? Tá zo mňa Claudiu Schiffer nespraví.. S menším odhodlaním, ale cvičia. Aj sa už vystrečingujú. Tretíkrát už neprídu. Veď kamoška má žúrku, treba napiecť, nestíha z roboty, je strašne unavená, tá výhovorka sa vždy nájde. A napokon, veď sa netreba od cvičenia pretrhnúť, už aj tak nie sme najmladšie.

            Je február a ja sledujem, kto z nových tvári ostal verný svojmu predsavzatiu. Mááááááálo. Tie, ktoré schudnúť aj chcú. Ostatné si povedali, „veď ak ma niekto nemá rád takú aká som, tak nech sa... !“