(oznam pre čítajúcich po prvý krát : treba si prečítať aj časť predošlú: PAKO-CHYBNÝ ZBOJNÍK)

         Švárny Pako teda Merilyn, diovku súkromne hospodáriaceho roľníka , pojau za svoju manželku. Svaďbu usporiadali hojnú. Zachlomaždili dve svinky a napálili aj lavórovice. Dedina sa vytancuvala pod odaším pred miestnou zasadačkou. A poniektorí veru boli porianne ochlopňavení.

         Súca Merilyn, ako správna ženščina, zala Pakov život do vlastných rúk a komanduvala ho od prvého áno. Večer, čo večer si moseu fusakle plákať, a nohy rajbať. Do krčmy mohou len v nedeľu po omši, aj to iba s ňou a na zboj ho tiež nechcela púšťať, lebo sa bála, že sa doňho zahladia pánske kontesy. Lenže SHR-apove zásoby sa míňali a Pakova rodina korunou nesmrlla, moseu sa Pako, na zboj vybrať. Našou si v Pardone inzerát, že hladajú horizontkára, nuž a on veru rád kuká na horizont, tak nečakau na povolenie od Merilyn a odišou za horizontom, že bude na týždňovky chodiť zbíjať, a tak zabezpečí svoju rodinu pred chudobou.

Nastokou na umytie nohy krpce, opasok stiahou o tri dierky a začasu ráno, keď Merilyn tretí verš odchrapávala, potichu vytratil sa z chalupy. Do zárubne ešte vohlobil poslenný hrdzavý kliniec, čo vo vrštadi našou a zavesil naň odkaz pre Merilyn: ,, Čau, Mer. Zau som si šalogáter, šlochavňu a frndžalicu, čo bola v termoske. Nekceu som ti ništ hovoriť, lebo by si robila orácie, ale v špajzi je už iba jenna klobása, tak idiem na fušku.Tento odkaz znič, aby ma pandúri nenajšli! Lúbim ťa, nie že budeš za Mišom chodiť, pokál sa nevrátim, lebo sa nevrátim!”A zmizou v horách.

           Merilyn ráno po prečítaní hromžila, i zdúvala sa ako moriak, i Boha, Krista na Pakovu hlavu zvolávala, i rumádzgala, ako sa správnu ženu patrí, no ništ jej to platné nebolo.Zala teda rozum, aj poslednú klobásu do hrsti a založila si živnosť. Otvorila si Koz-metický salón na priedomí. Tadiaľ sa presúša najviac paničiek s pupákmi na nosoch. Natrhala lopúchových listov, čo okolo hnojiska rástli a mixuvala s kravským mliekom. To boli najúčinnejšie masky pre pupákovych klientov. Tak sa jej klientela rozrástla a v špajzy pribúdali zásoby aj klobásy.

      Pako medzitým po kopcoch zbísau, po jaskyniach nocuvávau, hlad ho moril, na horizont hladeu, no nijaký úžitok z toho neprichádzal. Aj ,,bohu dušu a mne peniaze” vyvreskoval po okolí, no šeci sa ponáhľali, na Paka čas nemali. Nuž ani jadrovou zbraňou ich nedokázal prinútiť k odovzdaniu výplat, aj jadrá sa pomíňali. Tak sa milý Pako s dlhým nosom, špinavými fusaklami a smrllavými nohami domou navraciau.

         Ked do chalupy utrmácaný prišou, uvidel na kanapách povykacuvanie kadejaké babizne, tváre zeleno-biele, dofarbené, biele kolesá namiesto očí, náramne sa prelakou a začal od strachu vrešťať, až sa okná otriasali. Prifrngla Merilyn a milého Paka uchlácholila, vysvetliac mu pracovné postupy v jej firme. Tak Pako skoro na mátohu vyšou z Merilyn. Zostal on už v rodinnom podniku poctivo pracovať. Utlapkával hnojisko a pestoval okolo lopúch. Len aby dosť pupákov na nosoch rástlo a bude sa im hojne žiť ...