Sedela v tureckom sede na zemi a čítala knihu. Pri strome, ktorý si privlastnili, lebo bol veľký a zmestili sa k nemu oba ich zadky, batohy, vodná fajka, aj obedár so syrovými toastami.

„Vedel som, že ťa tu nájdem,“ povedal Samo a sadol si vedľa nej.

„Pripla som ti na dvere lístok s textom SOM PRI STROME, to si musel byť fakt Monk, aby si zistil, kde som,“  neodtrhla  zrak od knihy.

„Čičí, poďme dačo robiť,“ položil si hlavu na jej rameno a prosebne sa na ňu zadíval.

„Ja už robím, vzdelávam sa,“ pobozkala ho na čelo a čítala ďalej.

„Asi sme sa mali stretnúť v inom svete,“ pokrčil kolená a oprel sa o ne lakťami. Zadíval sa do diaľky s prižmúrenými očami a tváril sa, že rozmýšľa.

„Čo, do piče?“ nechápavo zdvihla hlavu od knihy a pozrela sa na neho.
„Ale nič, poďme dačo robiť!“
„Tu si daj lysohlávky a choď sa vyhaluziť, chcem to dočítať!“ podala mu vrecúško so sušenými hubami.

„Sám sa mám vykaliť?“
„Šak ja sa budem smiať s tebou, neboj,“ obrátila stránku.

Samo mlčal. Sedel vedľa nej a díval sa do diaľky. Ani nechcel rozprávať, stačilo mu, že nie je sám. Rád sa na ňu díval, keď čítala. Mala vtedy svoj svet, neovládala si mimiku, hrýzla si do spodnej pery a olizovala občas tú hornú. Čítala pekne, zaujato, keby vedľa nej niečo vybuchlo, vôbec o tom nevie, kým sa jej popol nezačne sypať na stránky.

„Mala si niekedy pocit, že ti vybuchne hlava?“ spýtal sa opatrne.

„Z tých húb sa mi to stáva,“ nenechala sa rušiť a hrýzla si končeky vlasov.

Samo sa zasmial.

„Nemyslel som to tak. Bez opiátov, taký ten pocit, že sa na teba všetko valí a ty nemôžeš ujsť.“
„Ty ma fakt nenecháš dočítať,“ povedala potichu a ručne maľovanú záložku si vložila do knihy, ktorú potom zatvorila. „Áno, mala som už taký pocit. Prečo?“ spýtala sa takmer otrávene.

„Iba tak. Ako si to riešila?“
„Čo ja viem, asi som si dala jointa,“ neusmiala sa.

„Prehúlila si každý problém?“
„Vyčmudila som ho z hlavy,“ mykla ramenami.

„A prečo už nehúliš?“
„Neviem, asi už nemám problémy,“ posunula sa od stromu, aby si mohla ľahnúť. Založila si ruky za hlavu a zažmúrila do slnka, ktoré pomaly zapadalo.

Samo si ľahol na jej brucho, díval sa do koruny stromu a v ústach žmolil steblo trávy.

„Svet je príliš malý,“ povedal po chvíli ticha.

„To hej. A Zem vonia.“
„Čo?“ zasmial sa.
„Čo ja viem, povedal si pičovinu, chcela som tiež,“ pokrčila nosom a usmiala sa na neho.

„Ale svet je fakt malý.“
„Ale veď hej. Je. Je ti tu tesno? Spáchame ázijskú genocídu?“
„Je mi tesno aj v sebe samom.“
„Samovi je tesno v samovi...“
„Samovi je tesno v tele, má priveľkú dušu,“ teatrálne vystrel ruku.

„Samo má tesno v gatiach, ako sa mi tak tlačí zátylkom do lona,“ vybrala si z brašne cigarety, jednu strčila do úst sebe, druhú jemu a vydýchla dym.

Ležali tam dlho. Vonku začínala byť takmer tma.

„Je čudné, že sme tu,“ povedal po chvíli ticha.

„Je čudné už len to, že sme. Ale inak hej, za okolností, za akých sme sa zoznámili...“ zasmiala sa.

„Csilla Nagyová, no nezavolaj jej!“ smial sa tiež.

Zoznámili sa smiešne. Hľadali s kamarátom číslo v zlatých stránkach a rozhodli sa, že budú volať ľuďom so smiešnymi menami a predávať im fiktívne produkty, ako bublinku do vodováhy a podobne. Keď zavolali jej, čakali maďarský prízvuk a starú pani. Ozvala sa mladá žena s plynulou slovenčinou a zmyslom pre humor a povedala im, že sa mali ozvať skôr, dnes ju vraj kúpila v Tescu v akcii. O rok nato sa stretli na prijímačkách na vysokú školu. O päť rokov spolu usporiadali magisterské orgie a o sedem rokov si spolu prenajali byt a ostali na škole učiť ako asistenti.

„Prečo si stále v depke?“ pozrela na neho veľkými ustráchanými očami.

„Veď ti vravím. Malý mi je svet. Mala by si mi pomôcť.“
„Ako? Svet nezväčším, som len slabá žena,“ pokúšala sa žartovať, ale Samo hovoril vážne.

„Pomôž mi uletieť,“ opatrne na ňu obrátil zrak.

„Tebe musí jebať,“ sadla si a vystrašene ho chytila za rameno. „Čo to tu splietaš, idiot?“
„Prestaň. Upokoj sa. Sme spolu roky, poznáš ma najlepšie. Nikdy sme spolu nespali, to ma trochu mrzí, mám rád tvoje kozy... ty ale vieš, kto naozaj som. A vieš, že to, čo tu žijem, to nie som ja,“ díval sa na ňu s pokojom a hovoril monotónnym, zmiereným hlasom.

„Čo mám urobiť?“ v krku sa jej urobila hrča.

Samo sa postavil na kraj zrázu, ktorý bol kúsok od stromu. Roklina so skalami, stromami a kusami popadaného dreva. Na jej spodok bolo vidieť iba matne. Vyzliekol si tričko a postavil sa na jej kraj. Csilla sa neubránila úsmevu, keď zbadala jeho tetovanie. Dal si ho urobiť, keď boli spolu na dovolenke v Turecku. Ona si nechala na pravú polku zadku vytetovať jeho dlaň. Samo mal na chrbte veľké anjelské krídla a nápis NOT ONLY ANGELS CAN FLY.

„Vieš, čo máš robiť,“ povedal pokojne a rozpažil.

Podišla k nemu, postavila sa za jeho chrbát a objala ho z celej sily.

„Ľúbim ťa, Čičí.“
„Aj ja teba, ty debil,“ povedala a strčila do neho. Samo začal pomaly padať, s rozpaženými rukami, strmhlav dolu. Nevydal ani hlások. Bolo počuť tupý pád. Csilla sa postavila na kraj rokliny. Zadívala sa dolu.

„Nie, zlatko... naozaj nevieš lietať,“ povedala a šla domov dočítať načatú knihu.