ARMANDA, FILAMINTA (1. výstup)

ARMANDA
Dočkali sme sa teda jasnej odpovede!
Ba vravela, že láska k otcovi ju vedie,
aby vždy poslúchala jeho rozkazy.
A dobre mohla vedieť, že ťa urazí,
ak v takej vážnej veci poslúchnuť má skôr
otca než teba! Bol to naisto len vzdor.

FILAMINTA
Veď ja jej ukážem, či v tomto dome vládne
otec, či matka. Spozná, šteňa neporiadne,
že duch je viac než hmota a že po poriadku
poslúchnuť musí preto každý otec matku.

ARMANDA
Mohla byť aspoň trochu na to zvedavá,
či sa ti tento mladík vôbec pozdáva.
Na to sa predsa každý slušný človek spýta.

FILAMINTA
No, veď sa preráta tá dievka zanovitá!
A jeho by sme boli omilostili,
kým tebe dvoril, hoci nebol zdvorilý:
vedel, že básnim, ale sa mu nechcelo
vypočuť nikdy dáke moje veľdielo.

KLITANTDER, ARMANDA, FILAMINTA (2. výstup)

KLITANDER ticho vstúpi a načúva nespozorovaný

ARMANDA
Na tvojom mieste by som nástojila na tom,
že Klitander sa nesmie volať tvojím zaťom.
Nevraví zo mňa závisť ohrdenej ženy:
ten človek v mojich očiach zdá sa menejcenný,
pretože bežal za sestrou. Je zbabelý
a jeho podlá nízkosť ma len zocelí,
veď ja som vo filozofii dávno našla
podstatu všetkých slastí, čo nám život krášlia.
No urážajúce je najmä to, že hlúpy
ten mladík nie mňa, ale teba stále tupí.
Znižuje tvoje právo, význam, vek a česť
a ešte sa ti do famílie chce pliesť.
Keď som mu vylíčila tvoju ohnivú
duchovnú vatru, nemal slovka obdivu.

FILAMINTA
Hlupák!

ARMANDA
             Keď videl vedcov pri nohách ti stáť
a zbožňovať tvoj um, bol chladný ako ľad.

FILAMINTA
Surovec!

ARMANDA
            Keby som mu sto ráz tvoje diela
čítala, nepovie, že v umení si skvelá.

FILAMINTA
Ohavník!

ARMANDA
             A čím len tvoj veľký talent kypí,
zo všetkého si strúha urážlivé vtipy.

KLITANDER
Nie, slečna, prosím, ak už vravíte, tak dbajte
na pravdivosť a česť a neohovárajte.
Kto je ten hriešnik, čo ste vytasili naň
výrečný jazyk, svoju najostrejšiu zbraň?
Ja som to. Mňa vy stále očierňujete
tam, kde sa chcem zdať najvzácnejším na svete.
Povedzte, prosím, prečo ste sa nahnevali,
nech madame vie, či hany hoden som, či chvály.

ARMANDA
Vravíte mi, že klamem a že nemám dosť
dôvodov vylievať si na vás svoju zlosť.
Čím ste sa previnili? Pán môj premilý,
sám dobre viete, čo ste vyparatili.
Viete si predstaviť cit mocnejší a prudší,
ako keď mladý človek prvou láskou zblčí
a na perutiach sa vznáša k oblakom?
Kto zruší svoje sľuby, ten je podliakom.

KLITANDER
Vy by ste mi aj podlosť navraveli rada,
hoc robím len to, čo si vaša pýcha žiada,
čo by som neurobil sám. Sám nikdy nie!
Ak je tu niekto vinný, vy ste na vine:
dva roky ozaj verne miloval som vás
a bol som vaším sluhom po celý ten čas,
dva roky čakal som a prosil zúfalo,
aby sa raz aj vaše srdce ozvalo,
ale tie všetky prosby, želania a vzdychy
ani sa netkli vašej bohorovnej pýchy.
Preto som prestal márnou túžbou po vás mrieť
a uprel som svoj pohľad na nežnejší kvet.
Priznajte, slečna, vy; ja svedomie mám čisté:
zradil som ja vás a či vy mňa zradili ste?

ARMANDA
To nazývate pýchou, že som lásku chcela
mať celkom povznesenú nad žiadosti tela,
aby sa krásna, čistá, zvodom vzdialená
nedostávala nikdy do pokušenia?
Pochopte: akože sme mali rozumieť si,
keď myslíte i teraz na pozemské veci
a vôbec netušíte, k akým veľkým cieľom
dospejú naše duše, nesputnané telom.
Hrubé sú vaše túžby, fuj, a čo je horšie:
myslíte bez prestania iba na rozkoše,
čo s manželstvom a deťmi úzko súvisia.
A toto že je láska? Toto?! Bridí sa
to duši, čo je ušľachtilá nažive
a nemá túžby ani trochu vášnivé,
jej zmysly nezastiera pokrivený pud
a srdce jej chce iba vedou presiaknuť;
už v ničom inom vôbec nieto zmyslu pre ňu,
lebo len božský plameň v nej má pravú cenu.
Takéto duše takým plameňom sa vznietia
a zaraz ignorujú všetky zvody sveta,
nič nečistého do cesty im nestane
a milujú sa iba pre milovanie.
Nad dušou, ktorá k takej láske dospela,
má suverénnu vládu duch: duch bez tela.

KLITANDER
Slečna, v tom asi moja nátura je chorá,
že duch a telo vo mne jeden celok tvoria,
a veru neviem, aká ľudská podstata
sa môže z tela vyzliecť ako z kabáta.
Ja nie som filozofom, preto ani v snách
nemôžem chcieť len taký platonický vzťah,
vzťah bez pozemských túžob, ktoré sa vám hnusia.
Ak dvaja mladí ľudia ozaj milujú sa
a každý z nich slasť lásky rozdáva i berie,
nemôžu milovať sa v nepozemskej sfére.
Neexistuje pre mňa sladšie pomyslenie,
než aby som sa celkom oddal svojej žene
a ona aby verne oddala sa mne.
Ako vás môže hnevať také želanie?
A nech by ste sa o svoj názor priam aj bili,
svet jasne dokazuje, kto z nás dvoch sa mýli.
Veď v každom kúte sveta celý ľudský rod je
presvedčený, že manželstvo je stále v móde
a stále čarovnými viaže okovami.
Kedysi, keď som túžil oženiť sa s vami,
o všetkom som mal túto mienku, ale, žiaľ,
netušil som, že som vás ňou len urážal.

ARMANDA
Nuž, dobre, pane, keď ste taký zanovitý,
chcem teda uspokojiť vaše nízke city.
Ak čistú lásku chcete v svojom vzdore krutom
zredukovať a zviazať telesným len putom
a ak mi to aj moja matka povolí,
vydám sa za vás a vám spravím po vôli.

KLITANDER
Neskoro, slečna. Vaše miesto má už iná
a ja ju neopustím; nie som taká špina,
aby som za jej dobrotu a lásku tichú
zamenil vaše vrtochy a vašu pýchu.

FILAMINTA
Mohli by ste však, pane, do úvahy brať,
že do toho aj ja mám čosi povedať.
Ak do úvahy nie, nuž berte na vedomie,
že ktosi iný bude zaťom v tomto dome.

KLITANDER
Ach, madame, veru už ma nemohlo nič viac
ponížiť pri vás, lebo pravdu povediac,
súperom v láske je mi škrata bezcenná -
a keď to vravím, myslím na Trissotina;
ba tuším nemohla mi vaša dôvera
k veľduchom vybrať mocnejšieho súpera,
lebo zlé gusto nášho veku vyplaví
často aj truľa ako predmet oslavy,
no jeho učenosť a rečňovanie pekné
po krátkom čase nikoho už neošmekne.
Ten veľduch sa má u vás ako prasa v žite,
pretože jeho sprostosť vôbec nevidíte;
za také verše trúsite mu samé chvály,
za ktoré by ste sa aj sama červenali!

FILAMINTA
Žiarlivosť vraví z vás a keďže je vám sokom,
hľadíte naňho takým nenávistným okom.

TRISSOTIN, ARMANDA, FILAMINTA, KLITANDER (3. výstup)

TRISSOTIN
Prichádzam oznámiť vám neslýchanú zvesť:
ohromná pohroma sa na zem mala zniesť.
Tej noci veľká cudzia hviezda v prudkom lete
prerútila sa tesne popri našom svete
a nech len o pár metrov bližšie preletí,
boli by samé trosky z našej planéty.

FILAMINTA
Pohovorme si o tom radšej inokedy:
tento pán nemiluje umenia a vedy,
ale sa celkom hlúpym človekom chce stať
a preto aj nás vedcov vôbec nemá rád.

KLITANDER
Prepáčte, vaša mienka nie je pravdivá.
Mne sa len takí vedci, madame, protivia,
čo vedu kazia. Neznesiem len istých ľudí
a radšej som, ak moje ignorantstvo budí
v nich nenávisť, než by som mal byť vzdelaný
tou vzdelanosťou ako títo barani.

TRISSOTIN
Čo sa mňa týka, vôbec do hlavy mi nejde,
ako by azda mohla škodiť veda vede.

KLITANDER
Tým hovorím, že často v tučnom knižnom zväzku
je taký balvan pravdy ako zrnko piesku.

TRISSOTIN
To má byť paradox?

KLITANDER
                               Klam, pane, je mi cudzí:
ja kopu dôkazov mám zaraz naporúdzi,
aj príkladov je dosť; ba by ste nemysleli,
že ja sám poznám jeden, a to veľmi skvelý.

TRISSOTIN
Ráčte mi dokázať, že veda vedu kazí!

KLITANDER
Ďaleko veru nemusím ísť po dôkazy.

TRISSOTIN
Mne ten váš známy príklad dosiaľ neznámy je.

KLITANDER
Podľa mňa zasa priamo do očí tu bije.

TRISSOTIN
Doteraz verím, že len celkom prázdna hlava,
ale nie veda hlúpe veci vykonáva.

KLITANDER
Tak teda veríte zle. Lebo učená
hlúposť je väčšia ako hlúposť kreténa.

TRISSOTIN
Ste ignorant a v mojej mienke utvrdí ma,
že "ignorant" a "hlupák", to sú synonymá.

KLITANDER
Ja myslím, siahnuc ďalej do mluvnickej ríše,
že k "pedantovi" "hlupák" omnoho má bližšie.

TRISSOTIN
Len pri jedinom z nich sa zrejme hlúposť javí.

KLITANDER
Ten druhý, učený, viac nevyžmýka z hlavy.

TRISSOTIN
No veda mu dá vence slávy z vavrínu.

KLITANDER
Vzdelaný šašo každému je na psinu.

TRISSOTIN
Hlúposť má, tuším, pre vás veľký pôvab, pane,
keďže tak rád jej užívate ako zbrane.

KLITANDER
Len preto mi je hlúposť takou milou zbraňou,
že pred určitým vedcom ukrývam sa za ňou.

TRISSOTIN
Ale je nesporné, že istá hlúpa čeľaď
pri ňom by mohla v mnohých problémoch sa vzdelať.

KLITANDER
Lenže by sa mu smiala priamo do tváre,
preto sa radšej vyhne takej maškare.

FILAMINTA Klitandrovi
Zdá sa mi, pane...

KLITANDER Filaminte
                          Nechcem ubližovať vám;
pán je dosť silný, aby ubránil sa sám.
Pre mňa už brániť sa by bolo príliš hlúpe,
preto sa nestrachujte: už som na ústupe.

ARMANDA
Lež osteň vašich rečí ozaj veľa zla vám
prinesie...

KLITANDER
            Druhý sekundant?! Tak už sa vzdávam!

FILAMINTA
Máme byť spokojní len s takou slovnou hrou,
ktorá je celá bez osobných útokov.

KLITANDER
Božemôj, veď to všetko mu je po chuti,
veď na podobné rezanie je zvyknutý:
často ho v poézii viedli na popravu
a on si ďalej trúsil svoju zvučnú slávu.

TRISSOTIN Klitandrovi
Ba veru pochopil som práve v tejto chvíli,
prečo ste slovný súboj so mnou podstúpili.
Pri dvore máte protekciu a je známe
to, že my vedci pre dvor málo znamenáme -
tam potrebujú ľudí, čo sú nevzdelaní,
no, a pán dvoran preto nevzdelanosť bráni.

KLITANDER
Pošpiniť klebetami dvor by sa vám chcelo,
dvor, čo sa denne musí dívať, ako smelo
naň kadejakí veľduchovia brýzgajú
v nádeji, že raz podľahne ich hurhaju.
V ich mysli dvor je prvým pareniskom hriechov,
ba príčinou ich literárnych neúspechov.
Pán Trissotin, pri všetkej mojej úcte k vám
dovoľte povedať mi, čo vám zazlievam:
bolo by slušné, keby ste sa o dvore
vyslovovali v trocha väčšej pokore;
dvor predsa vôbec nie je taký bláznivý,
akým by ste ho radi uvideli vy.
Ak proti niekomu z vás vystúpi, chce iba
naučiť ľudí vkusu, čo vám dávno chýba,
a za skúsenosť veru náhradu nám nedá
tá vaša neživotná pedantická veda.

TRISSOTIN
Ó, z toho vkusu sme si často všimli kde-čo.

KLITANDER
Tak vám sa nepáči? A môžem vedieť prečo?

TRISSOTIN
Pretože taký Rasius a Baldus najmä
sú pýchou Francúzska a šíria neprestajne
jeho česť. My sa všetci učíme z ich kníh:
dvor to všek nevidí a nevšíma si ich.

KLITANDER
Tak to vás trápi? Ach, vy skromný veršikár,
sebou ste mali ešte doplniť ten pár.
Aby sme im však mohli ozaj úctu vzdať,
vravte, čím títo dvaja podporili štát.
Dáva im právo ten ich veršovaný šalát,
aby si trúfli na dvor svoju špinu váľať?
Veď nadávajú všetci naň len zo zlosti,
že zlatom nehonoruje ich hlúposti.
A tá ich slávna veda iste spasí vlasť,
aj sláva národa z nej večne bude rásť!
Hľa, veď si považujú za česť najvyššiu,
ak nezmysly, čo krvopotne napíšu,
sú v koži viazané. Ba všetci pevne veria,
ak niečo naškriabkajú z úbohého pera,
že darovali svetu božské veľdielo,
pred ktorým skloní úctivo a nesmelo
sa vesmír ako pred duchovným zázrakom.
Sami však šalejú sa iba za zlatom,
to je ich veda. Pritom naivne si vravia,
že do celého sveta preniká ich sláva,
pretože zmierňovali ľudstvu každý žiaľ.
No všetko, čo ich mäkký mozog dokázal,
je tridsaťročné vykrádanie cudzích kníh
a pchanie haraburdia do hláv učených,
čo sýtia latinské a grécke knižné zdroje -
tak staré vydávali za nové a svoje...
Takíto vedci prázdni, nevedeckí, sprostí,
nesúci na nič, vzory neužitočnosti,
z ktorých si každý iba na vavrínoch sedí,
skutočne môžu zosmiešniť aj vážne vedy.

FILAMINTA
Prestaňte už. Aj vaše rozhorčenie svedčí
o tom, čo všetko vznikne z nezmyselných rečí,
ak žiarlivec sa ani chvíľku zdržať nevie...

JULIEN, TRISSOTIN, FILAMINTA, KLITANDER, ARMANDA (4. výstup)

JULIEN
Madame, pán vedec, čo bol u vás na návšteve
a u ktorého nezvyčajný honór mám
byť sluhom, s týmto lístkom posiela ma k vám.

FILAMINTA
nech by bol lístok plný najvážnejších slov,
pamätajte si, že je bezočivosťou
do izby vpadnúť priam a rušiť v debate
učených ľudí. Druhý raz sa obráťte
na našich sluhov. O mórese dozviete sa.

JULIEN
Hneď si to, madame, idem značiť do notesa.

FILAMINTA číta.
"Madame, Trissotin sa chvastá tým, že sa ožení s vašou dcérou. Dovoľujem si vás ubezpečiť, že celá jeho filozofia spočíva jedine v myšlienke, ako získať bohaté veno vašej dcéry, a že teda urobíte dobre, ak neuzavriete tento sobáš skôr, než si prečítate moju báseň, ktorú práve proti nemu skladám. V očakávaní, že sa mi podarí vykresliť jeho obraz, ktorý chcem zachytiť v čo najvernejších farbách, dovoľujem si vám poslať diela Horácia, Vergília, Terencia a Catulla, kde uvidíte vyznačené miesta, ktoré z týchto kníh nehanebne vykradol."
Koľko sa rodí hanebného úsilia
pre sobáš, ktorý som vám bola sľúbila!
zo všetkých strán sa hrnú samí nepriatelia,
aby vás nedostala dcéra za manžela.
Veď ja im ukážem, viem, ako na nich, hľa:
úskokom podlým iba sobáš urýchlia.

Julienovi
Povedzte pánovi, že za list moja vďaka:
teraz už viem, čo je to za čestného vtáka,
a že sa jeho rady budem rozhodne
držať len vtedy, ak to uznám za vhodné.
Ukáže na Trissotina.
Tento pán sa dnes večer s mojou dcérou žení.
Julien s Trissotinom odídu.
Klitandrovi
Vy ako starý priateľ pri zosobášení
buďte im svedkom. Potom, keď sa zoberú,
pozývam vás aj na svadobnú večeru.
Armanda o Henriettu sa postará
a na spísanie zmluvy pozve notára.

ARMANDA
Vyhľadať Henriettu sotva treba mne.
Pán Klitander sa iste za ňou rozbehne
a oznámi jej všetky tieto veci skôr
ako ja, aby zavčas prebudil jej vzdor.

FILAMINTA
Čoskoro uvidíme, kto to vyhrá z nás,
tu celkom zbytočný je každý nesúhlas.
Odíde.

ARMANDA
Aj mne je ľúto, že to všetko, čo ste tak
úporne chceli, obracia sa naopak.

KLITANDER
Sprobujem to, nech prekážky sa na mňa valia,
aby tá vaša ľútosť dlho netrvala.

ARMANDA
Obávam sa, že lichá bude vaša pýcha.

KLITANDER
Uvidíte, že vaša obava je lichá.

ARMANDA
Bodaj by bola.

KLITANDER
                       Slečna, nemajte len strach,
radšej mi pomáhajte v mojich úsiliach.

ARMANDA
Vynasnažím sa pomáhať vám z celej sily.

KLITANDER
Tým by ste si ma navždy vďačným urobili.

CHRYSAL, ARIST, HENRIETTA, KLITANDER (5. výstup)

KLITANDER
Bez vašej pomoci som, pane celkom v kaši,
lebo som odmietnutý. A len to ma straší,
že Trissotina dostanete za zaťa.

CHRYSAL
To vyhútala zas tá striga zaťatá!
Čo vlastne na ňom vidí? Truľo sakramentský!

ARIST
Trissotin? Ten je celý latinský a grécky;
kto sa mu môže rovnať? Ber to všetko parom!

KLITANDER
Dnes večer má byť už aj sobáš pred notárom.

CHRYSAL
Dnes večer?

KLITANDER
                 Áno, dnes.

CHRYSAL
                                  A čo ju porazí,
dnes večer odídeme ako víťazi!

KLITANDER
Notár má spísať fúru ženíchových výsad.

CHRYSAL
Ja mu už poviem, čo má do tej zmluvy vpísať.

KLITANDER
A madame nezabudla slečne prikázať,
že sa má zaraz šuchnúť do parádnych šiat.

CHRYSAL
Ja jej to isté teda prikazujem tiež:
no na sobáš sa s niekým iným vyberieš.
Veď ja im ukážem, čí v dome vládne zákon
a či sa máme poddať takým ženským drakom.
A teraz poďme: treba čosi vykonať;
poď so mnou, brat môj, poďte aj vy, drahý zať.

HENRIETTA Aristovi
Kiežby aj naďalej bol z neho taký hlavaj.

ARIST
Kým vidíš mňa, tak ničoho sa neobávaj.
Arist a Chrysal odídu

KLITANDER
Sľubuje všetko, kam len jeho sila siaha,
radšej však verím našej vrúcnej láske, drahá.

HENRIETTA
Uisťujem vás, že sa nesklamete v nej.

KLITANDER
Váš sľub ma núti k láske sto ráz vrúcnejšej.

HENRIETTA
Len-len že som sa vyhla toľkým osídlam.

KLITANDER
Ja sa ich nebojím, kým vás tu v srdci mám.

HENRIETTA
Chcem každú obeť priniesť pre náš krásny vzťah
a keby zaviaznuť som mala v nástrahách,
ktoré mi kladú, ako najbiednejšia stvora
som ochotná im ujsť a skryť sa do kláštora.

KLITANDER
Ešte nie! I keď budúcnosť je plná záhad,
po takej zbrani ešte nemusíte siahať!

Hru Les Femmes Savantes uviedol Jean Baptiste Poquelin - Molière v roku 1672

Do slovenčiny preložili Vojtech Mihálik a Jozef Štefánik
Molière Komédie IV vydal Tatran Bratislava 1976