Je to spanielsky film podla skutocnej udalosti o muzovi, ktory 28 rokov lezi po zraneni na lozku, nemoze sa hybat, dokaze len rozpravat. Pocas svojej nehybnosti toho vela dokazal, pisal basne, vymyslal rozne zlepsenia svojho zivota, ktore mu synovec s otcom realizovali. Prisiel ale na to, ze to nie je zivot. Ze zivot je pravo, nie povinnost. Preto sa rozhodol pre eutanaziu. Ale spanielske urady mu ju nepovolili a on sa s nimi sudil. Film nakoniec dopadol zvratenym happy-endom - spachal samovrazdu a splnil svoj zamer, da sa povedat ze sen. Holywoodski producenti by z tejto temy urcite spravili srdcervuci film, ktory sa odohrava v sudnej sieni. Tento sa ale odohrava v izbe muza, o ktoreho sa stara rodina, za ktorym chodi advokatka, za ktorym pride cudzia zena, ktora je na pokraji nervoveho zrutenia a ona ho zacne obdivovat, az sa do neho zamiluje. Film rozohrava uvahy o zivote imobilneho cloveka, nazory na eutanaziu, postoj roznych ludi k jeho rozhodnutiu. Je toho vela, co film ponuka. Na jedno pozretie sa to ani neda stravit. Po jeho zhliadnuti ale nutne musi clovek popremyslat nad samotnou eutanaziou, jej moralnostou a nemoralnostou, nad zmyslom zivota v urcitych podmienkach. Celym filmom sa nesie uz spomenuta myslienka - zivot je pravo, nie povinnost. Hlavnu postavu muza, ktory ma vyse 50 rokov zahral Javier Bardem, ktory ma 35 ... a na svoje hranie mal k dispozicii iba cast tela od krku hore. Zahral to uplne bravurne. Film vreloodporucam.