Z čoho vyplýva otvorená otázka dnešného dňa. Človek sa kokotom rodí, alebo sa ním postupne stáva?

 

Pred pár dňami som do seba lial rum s kolou a počúval príhody slečny, čo sa rada bozkáva. Pozastavil som sa nad tým, kde sa vo mne berie toľko prízemného masochizmu a túžby trpieť, potom som však mávol rukou a užíval si to. Nakoniec, dievča bolo pohľadné a v podniku nik netušil, že nic nebude.

 

All in all to bol fajnový večer vo fajnovej spoločnosti, kedy rum tiekol prúdom a dym z cigariet predvádzal tanec, za ktorý by sa nemuseli hanbiť žiadne potom lesklé telá. I ozval sa vo mne hlások romantika, ktorého sa mi nedarí utopiť v alkohole, ani mu pristrihnúť krídla siláckymi rečami a milý rieperko sa vybral na prechádzku nočným (pekným) mestom, však plným veľmi neromantického dažďa bez dáždnika.

 

Skrátka som si večer náležite užil. Including sám so sebou.

 

Dnes mám poriadnu chrípku a pár strán zo seminárky, ktorých na zajtra potrebujem omnoho viac.

 

Čistý zisk.

 

Reči tak nechajme rečami a kokotov kokotmi. Či trebárs kohútmi.

 

Tá skutočná otázka znie: „Dá sa toho zbaviť?“