...

prechádzala som sa
vtedy ešte dievča
spenená z dažďa po suchej zemi

 
náušnice
opätky
štrngali kľúče
vždy som ich nosila okolo krku

 
posledný autobus už odišiel
a vlaky mi pripomínali stredozemie
kde som nikdy nebola šťastná

 
vlasy tuho zviazané v dyme
nič neskrývali                               
viali
odseknuté prsty na balkónoch

 
predstavovala som si mužský kabát
na mojich pleciach
a skoro prázdne ulice

 
keď v ich záhyboch začala vyrastať červená srsť       

 
hvezdári a tie ich meteory
ostali napokon v mojej kabelke
všetky peniaze v prázdnom kine

 
už znova som  ťa nemohla nájsť.