Aristoteles má stredné cesty, kresťanskí filozofi transcendentnú lásku, ázijské „izmy“ osvietenie, novodobí myslitelia relativizáciu relativizácií a nám neostáva nič iné ako konzumovať špiritus, poprípade tí solventnejší ostávajú pri konzumácii všetkého amerického a farebného, mysliac si, že časy J.R.- a z Dallasu nepominuli. Pohár „čistého“ vína nám neraz podávajú špinavé ruky. Pohár panenského moku neraz vypijú skúsené a prešpikované prasatá. „In vino veritas“ napíše neverný samec prstom na hruď svojej opitej milenke, ktorá ešte nevie, že nastanú pre ňu deväťmesačné „problémy“, nehovoriac o neskorších časoch.

A viete čo, poďme o tej milenke viac. Spomínaná milenka sa volá Milenka, takto ju familiárne oslovujú jej najbližší a „najhlbší“ priatelia. Upriamujem pozornosť na slovo „najhlbší“. Je to vcelku pozerateľná femina, ktorá si už v živote zakrútila svojím kolesom šťastia, avšak po výhru sa nedostavila z dôvodu prostého, mala čosi, resp. kohosi iného na práci. A takto sa flákala vlastnou existenčnou krivkou, kým sama nezačala krívať. Od jedného drieku k druhému, od jednej zábavnej etudy k druhej. Ako hedonista slastne konzumujúci roztečenú zmrzlinu na chodníku, mysliac si, že týmto naplní svoj ľudoprázdny srdcový sval.

Už prestanem chodiť okolo kaše s horúcim hrncom a nazvem ju promiskuitnou hedonistkou. Milovala symbiózu dvoch tiel, jednoduchšie napísané sex, vulgárnejšie napísané „trtkanie“. Milovala fluktuáciu „kancov“, jednoduchšie napísané striedanie partnerov, vulgárnejšie napísané obmena trtkajúceho mäska. To bola jej  definícia lásky, Tomáš Akvinský by sa s určitosťou podoprel o svoju definíciu kresťanskej lásky, religiózna zem by totižto hlásala veľké otrasy na stupnici cynizmu. Dnes síce nežijeme v stredoveku, ale temné obdobie príchodom novoveku a modernej doby definitívne nepominulo. Nenechajte sa oblbnúť, narodením Edisona a používaním žiarovky sme síce rozsvietili, no osvietenie je na hony ďaleko a „tmavo“ vo vnútri posmešne vládne. Dôkazom toho je naša milenka Milenka.

A tu zrazu, za siedmimi orgazmami, za siedmimi rozchodmi, kde sa chtíče liali a vzdychy sypali, sa to odskúšané, spokojné a nedostižné žieňa zamilovalo. Áno, žiaľ, zamilovalo. Ľudoprázdny srdcový sval začal naberať nové kontúry v tvare jeho mena. Aj on bol promiskuitný hedonista s jednou veľkou výnimkou – „na krku“ rodina. Čiže typický hajzlíček  - poslíček svojich pudov, ktorý však pozabudol na to, že jeho biela tekutina môže spôsobiť zaujímavý stav u ženy, stav gravidity a následne ešte „bizarnejší stav“, stav manželský. Vraj mu neostávalo nič iné ako nabehnúť do prvého zlatníctva, kvetinárstva a pôrodnice. Nehovoriac o neskutočne spontánnej, úprimnej a Bohu oddanej akcii pri oltári. Jednoducho novodobá, moderná a typicky rozprávková svadba i následný život a la citmi ošľahané 21. storočie. Ona rodila, on sa množil. Ona zatuchla v dome, on sa vetral v iných „priestoroch“. Upriamujem pozornosť na slovo „priestoroch“.

A tu zrazu, za siedmimi podvodmi, za siedmimi slzami, kde sa chtíče liali a vzdychy sypali, sa ten ohmataný, nabudený a večne prázdny samec opäť nezamiloval. Áno, žiaľ, nezamiloval. Ľudoprázdny srdcový sval ostal ľudoprázdnym a tvar jej mena naberal iba penis. On ostal promiskuitný hedonistom s dvomi veľkými výnimkami - „na krku“ rodina a Milenka.

Očakávate napínavý či myšlienkové pochody trhajúci koniec? Sklamem Vás, koniec už bol mnou, ale i životom napísaný. A takto si tu žijeme. . .