Rozhodla som sa vyhodiť z hlavy predsudky o Slovákoch a Poliakoch čo prichádzajú do Írska ako do El Dorado. Rozhodla som sa začať svoju vlastnú Írsku Odysseu. Musím romantizovať, prepáče, zatiaľ ešte stále nečelím realite. Ani výšku nájmu ešte nepoznám. No dá sa začať v spacáku a s pätnásťkilovou batožinou, na to jednoducho mám.

Teraz je hlavné, že som v krajine, mám podporu desiatok milých ľudí a ... expatriujem sa? Vždy keď si urobím po svojom a odídem, cítim sa výborne. Takže nemám výčitky svedomia.

Keď som na ceste, mám pocit, akoby sa všetko čo ma doma trápi rozplývalo. Domov a istotu prekrýva neistota a nedokonalosť, nestálosť. A vtedy viem, že ešte stále je o čo bojovať. A to mi dáva zmysel. Asi je v tom trošku sebatyranie.

Boh nech je so mnou.

Veľmi skromne som sa rozhodla načať tému s názvom Dublin. Je dosť možné, že niektoré články na blogu publikovať nebudem, ale moji priatelia si ma nájsť vedia aj tak -  majamaja.blog.sk