Zajtra idem na promóciu mojej drahej polovičke. Budú tam aj ujovia a tety, ktoré stretnem prvý krát, takže si viete predstaviť, že som dosť v strese. Niežeby ma jeho rodičia vôbec nestresovali. Presne naopak. Na Slovensko chodia iba raz za mesiac, či dva, no zakaždým sa pri nich necítim dobre. Akoby mi tak inštinktívne dávali najavo, že pre ich syna nie som dosť dobrá. Snažia sa správať milo, no podľa mňa by sa už len kvôli nemu mohli pokúsiť o trochu viac. A navyše, nemyslím si, že tento ich postoj ku mne sa niekedy zmení. Vždy pre nich budem iba o 8 rokov mladšia priateľka ich syna, ktorá im ho kradne...  a je mi z toho dosť nanič.

Ale zajtra je jeho deň a ja urobím všetko pre to, aby to prebehlo čo najhladšie a najlepšie.