Uff, práve som absolvovala štvordňovú rodinnú akciu. Prišlo k nám moje príbuzenstvo z Bratislavy, čo zahŕňa 11 – ročnú ,,premúdrelú modelku“ a 14-ročného ufrflanca, ktorý využíva to, že ma prerástol o centimeter a všade sa o mňa opieral a ja som ho musela neľútostne zhadzovať. Ale aspoň mal chlpaté nohy a mohla som na ňom skúšať funkciu voskových pásikov. Celkom mi to na ňom šlo. Odchádzal s fľakmi na stehnách. Ďalej som sa zúčastnila návštevy kina. Divoké vlny sa to volalo a nedalo mi to absolútne nič okrem frázy ,,kýbl plnej kakánek“. Ale malo to svoje výhody, bo namiesto môjho uvažovania o mojich problémoch( môj chlap, autoškola, oslava, na ktorú sa mi nechcelo, bolesti brucha, budúci ročník v škole, peniaze, ktoré nemám na svoje rozmaznávanie a život ako taký) som riešila iba to, kto má pravdu v hádke, resp. aj bitke. A ešte som sa naučila robiť mäsko s dobrou omáčkou, bo na môj vek to je už hanba nevedieť uvariť základné potraviny.

            Dnes sa konečne dostanem von medzi niekoho, kto ma ja pochopí, keď poviem ,,ja už nevládzem“. No...možno ani nie, bo moja káámoška Timč, je v čerstvom vzťahu, takže z nej asi ťažko vypadne niečo rozumné, čo mi pomôže. NO a po štyroch dňoch si uvidím chlapa, ktorý(ako som sa dopočula, bo mne nič neujde) sa jedeň deň ožral, na druhý deň šiel na opekačku... Ten vie, ako využiť čas, keď s ním nemôžem byť..som zvedavá koľlko potencionálnych mileniek sa okolo neho motalo.. Ale..čo oči nevidia, to srdce nebolí, výhoda pre mňa, bo ma nemá čo trápiť, kým nič neviem. Že ano? Ale odkedy mi Podhájčan Šaňo povedal, že mi Dominik zlomí srdce, aj keď ho nikdy nevidel, som pripravená na všetko radšej. Neznášam momenty prekvapenia. Som lenivá na písanie, tak si radšej idem schrupnúť. Adios :)