Nečakala som,že sa tocelé taktozvrtne.V duchu som na to myslela neustále.Ale bol tu aj istý zmätok v hlave,ktorý sommala vďaka odstupu,ktorý si odomňa držal v poslednej dobe zakaždým,keď sme boli spolu.Neverila som,že by snáď mohol cítiť aspoň z polovice to,čo som cítila ja,keď som sa naňho čo i len pozrela.Uverila som,až keď som si ho zavolala k nám.Bola som sama doma,tak som to tak trochu využila.Malo to byť celkom nevinné stretnutie.Celý deň som upratovala,potom som sa vykúpala,učesala si vlasy a netrpezlivo čakala na jeho príchod.Cítila som v sebe taký čudný pocit.Strach?Ale veď z čoho?Nemala som sa čoho obávať.Ale bála som sa.Tak zvláštne.Zazvonil zvonček.Zvonček nám doma vyzváňal každý deň,ale vtedy ma až miklo.Rýchlo posledný pohľad do zrkadla,či je všetko v poriadku a už som otvárala dvere.Stál tam celý vysmiaty od ucha k uchu tak,ako vždy keď som ho niekde stratla na ulici.Srdce mi išlo roztrhnúť hruď. "Ahoj,poď ďalej!" Nesmelo som zo seba vydala a kráčala som smerom do obývačky.Zavrel dvere a hneď ma následoval ako poslušný psík.Chvíľu sme sa len tak rozprávali,popíjali kávu a potom ma napadlo,že pustím ten film,čo som mu sľúbila.Ale ani ten nás na dlho nezaujal a už sme ďalej rozvíjali naše nedokončené rozhovory.Napätie veľmi rýchlo opadlo a my sme sa už len pristihli,ako náramne sa zabávame.Po celý ten čas na mňa tak skúmavo hľadel.tými jeho prekrásnymihnedými očami.Páni,ten sa ale dokáže zahľadieť.stačí mi jeden jediný jeho pohľad a vzápätí si moje kolená začnú robiť,čo sa im zachce.A ešte keď sa usmieval,vtedy jemne prižmúril tie jeho očká a vždy sa v nich zaleskli také jemné iskierky,akoby práve pozeral na oblohu posiatuhviezdami,ktoré sa mu vzápätí v jeho očiach odrážali.krásny pohľad,ktorý hneď donúti človeka usmievať sa tiež.Všimla som si,že sme už kávu dopili,a tak som mu bez váhania ponúkla víno.Dúfala somlen,že tým nič nepokazím a že si o mne nepomyslí niečo zlé.Zrejme ho to aj trošku zarazilo,chvíľu váhal,no potom s úsmevom súhlasil.Rozprávali sme sa o všetkom.O možnom,aj nemožnom.Víno z nás zhodilo posledný ostych.a ja som prestávala mať zábrany.túžila somsa ho dotýkať.aspoň trošku.Len na chvíľku pocítiť jeho pokožku na svojej.Bolo to silnejšie než ja,až som napokon nevydržala.Objala som ho.Za ten čas,čo sme sa poznali,sme sa niekoľkokrát objali,ale toto bolo iné.Prebiehali mnou zimomriavky ako o závod.možno tozapríčinilo to víno.Neviem.Ale v každom prípade som ho nechcela ani za svet pustiť.Asi ho to tiež mierne zmiatlo,lebo zostal taký zaskočený,ale snažil sa to nedať moc najavo.Keď skončil film,pustila som hudbu a zapálila sviečku.A vtom somcez jej plameň zbadala,ako sa na mňa pozerá a zazrela som v jeho očiach niečo,čo som nikdy predtým nezbadala.Už na ňa nehľadel,ako na to malé dievčatko zababrané od koláča,alebo ako na to dievčatko,ktoré kedysi votil na predných riaditkách svojho bicykla.Toto bol úplne iný pohľad.Pohľad,ktorý zapríčinil moje následujúce konanie.Nevedela som,čo to vlastne idem robiť,bála som sa teraz už aj sama seba.Nechcela som nič pokaziť,nič,čo medzi nami bolo,nič,čo ku mne cítil.Nech to bolo čokoľvek,nechcela som to pokaziť.Jediné,čo mi výrilo vtedy v hlave bolo,že som po ňom neuveriteľne túžila.Chcela som to,čo som si myslela,že nikdy nemôžem mať.v tú chvíľu som zapojila všetkú fantáziu,ktorú som v sebe schovávala a všetky ženské schopnosti,ktoré mám.Podišla som k nemu a snažila sa ho opantať celou svojou zmyselnosťou.Bol zjavne zmätený.Určite viac ako ja..Ja som mala už vo všetkom jasno.Pobozkala som ho najprv jemne na rozhorúčené líce a pomaly po ňom skĺzavala až k ústam.Keď sa nám dotkli pery,bolo to také,neuveriteľné,také jemné,nežné..také krásne.Bolo to,akoby sme sa ešte báli seba samých,plný obáv,čo sa to práve deje,ale zároveň oddaný jeden druhému s pocitom dať mu ešte viac.A keď sa nám potom začali dotýkať jazyky,zo začiatku sme sa len pomaličky a nežne obtierali ich špičkami,až to prešlo do rýchlich avášnivých bozkov.Myslela som,že sa zbláznim od vzrušenia.V tú chvíľu mi už nezáležalo na povesti slušného a nevinného dievčatka.Prestala som myslieť na to,čo ak...Chcela som to.Vždy som to chcela,tak prečo zahodiť príležitosť,keď ju tu práve mám na dosah ruky.Zdvihla som sa a viedla a viedla ho do svojej izby.V izbe sme sa zastavili hľadiac si do očí.Videla som v nich toľko otázok.Toľko.Bohužiaľ som ani ja nevedela na ne odpoveď.Viem isto,že tie otázky videl aj on v mojich očiach.Sadol si na posteľ.V živote som ho nevidela takého bezbranného.Rozhodla som sa,že mu pomôžem,nech sa už ani on neobáva všetkých následkov.Začala som si pomaličky a zvodnevyzliekať košeľu čo som mala,potom nohavice a videla som,ako mi v tom očami pomáha.Vtedy na mňa prvý krát hľadel ako na ženu.Prvý krát.V hrudi mi neskrotne búšilo srdce a ja som si myslela,že ma kždú chvíľu prezradí.Že prezradí,ako strácam kontrolu nad tým,čo robím.Nad tým,čo robím,keď ho tam tak vidím ležať opretého o lakte,hľadiac na mňa so zvláštnym neviditeľným úsmevom na perách.Prisadla som si k nemu,jemne ho pobozkala na spodnú peru a usmiala sa naňho,čím som ho zrejme presvedčila,že všetko bude v poriadku,lebo sa opatrne pousmial aj on.Vyzliekla som mu tričko a zároveň sa zastavila pohľadom na jeho vypracovanom hrudníku.Bol to nádherný pohľad,ktorý ma prinútil dotýkať sa ho viac a viac.Určite si to všimol,ako ma jeho hruď zaujala.musel si to všimnúť,lebo keď som sa od neho zrakom odtrhla a pozrela mu do tváre,poihrával mu na nej spokojný úsmev,čím mi naznačoval,že sa mu páči mojenadšenie z jeho tela.Následne na to som ho začala bozkávať na krku,skĺzla nižšie a prechádzala jazykom odjednej bradavky k druhej.Určite sa mu to páčilo,lebo vydával také ľahké nádychy a výdychy.Po celý ten čas ma hladil po chrbte.Začala som pracovať na jeho opasku a nohaviciach.Keď už boli dole,vrúcne som ho pobozkala a opäť som sa začala venovať jeho krku.Pomaly a jemne som jazykom prechadzala dolinkou jeho udržiavaného pevného hrudníka a neustálymi bozkami sa kĺzala po brušku nižšie a nižšie.Vtedy to už nevydržal a prestal sa ovládať aj on.Pochytil ma za boky a obrátil na chrbát.Vášnivo ma začal bozkávať na krku,potom naústach a potom zase na krku.Pozrel mi do očí a začal rozoínať podprsenku.po krátkom trápení nakoniec povolila a vtedy jeho zrak skĺzol priamo na moje nahé prsia.Chvíľu si ich obzeral a mnou prúdom prebiehali šteklivé zimomriavky.Potom mi ukazovákom prešiel pomedzi ne a už venoval pozornosť mojim bradavkám.Jazykom mi krúžil okolo nich a popritom stále rukami hladil obvody celých pŕs.Bolo to neskutočne krásne a ja som myslela,že zošaliem.Vzrušovalo ma to stále viac.Chcela som ho mať už celého.Hneď teraz!Hladil a bozkával mi celé telo.Mala som pocit,akoby ani kúsok tela nenechal nepobozkaný.Potom mu klesla ruka k mojim nohavičkám a následne tam zamieril aj ústami.Nemohla som to vydržať,tak som si ich začala hneď vyzliekať,v čom mi veľmi ochotne pomáhal.Zostala som tam ležať úplne nahá,tak ako ma Boh stvoril a on na mňa hľadel ako na zjavenie.Ako na anjela,ktorého práve odhalilo rúško oblakov. "Nádhera!" potichučky šepol a slastne sa pri tom pousmievaval.Celým týmto gestom ma ibauistil o tom,že nerobíme nič zlé a ako zo mňa,tak aj z neho opadli tie najposlednejšie obavy a náznaky strachu.Sklonil hlavu do môjho lona a pomocou bozkou a jazyka sa dostal do tých najtajnejších miest môjho tela.Videl a objavil to,čonikto pred ním nie.On.Práve on a nikto iný.Bola som šťastím bez seba.Neustále krúžil jazykom po všetkých zákutiach,po ktorých len mohol a ja som mala pocit,že sa mi každú chvíľu roztrhne brucho aj s celým húfom motýľov,ktoré mi v tú chvíľu vnútri búrlivo trepotali krídlamiasnažili sa dostať von.Bol to neopísateľný pocit.chcela som,aby to trvalo večne.Pomaly zrýchloval intenzitu krúženia a bozkov a moje vzrušenie stúpalo do výšky.Stúpalo a stúpalo až.....Výbuch!Húf motýľov zo mňa vyletel neuveriteľnou rýchlosťou a ja s nimi.Zostala som sa s nimi vznášať v povetrí.Keď som sa po chvíli spamätala,už sa mi díval do očí a opäť tenkrásny úsmev.Rýchlo som ho pobozkala,posadila sa a dravo z neho začala sťahovať boxery.Pritiahla som si ho silno k sebe a všetky jeho bozky mu opätovala.Cítila som,jak je vzrušený.Lebo ako sme sa naseba tisli,cítila som na podbrušku jeho pevné prirodzenie.Bol to veľmi príjemný pocit.Veľmi.Vášnivými bozkami som sa mu blížila k brušku a on sa vtom hlasno a zhlboka nadýchol.Rukami som mu pohladila boky zadočka a pomaly a zľahka somvzala do úst jeho najcennejší majetok.Ten,s ktorým mi mohol spraviť tú najkrajšiu rozkoš,akú kedy môžem mať.Jazykom som mu dráždila jeho špičku a on začal intenzívne vydávať ľahké vzdychy,ktoré sa postupne stupňovali.Prestala som.Pozeral na mňa tak...tak prosebne.Nadvihla som sa a oprela sa o neho.Prispôsobila som si jeho aj svoje príslušenstvo a opatrne si naňho sadla.Naše telá splynuli v jedno.Bolo to prekrásne.Po prvý krát somho cítila celého.Prvý krát.Jeho.Vo mne.Tento okamihsa mi navždy vryje do pamäte.Začala som zľahka hýbať bokmi zdola hore a naopak.Čím ďalej som zrýchlovala,až ma chytil za boky a prebral iniciatívu on.bol to ten najkrajší pocit,aký som zažila.Kolísali sme sa spolu v jednom rytme a naše hlasné vzdychy sa predbiehali ako o závod.Opäť všetky tie motýle,ktoré sa rázom zmenili na celý kŕdeľ vtákov.Unavení,celí vyčerpaní,ale v očiach plní lásky a šťastia sme si lahli vedľa seba.Pritisli sme sa k sebe a naše mokré nahé telá sa na seba lepili,akoby sa užnikdy nemali odlúčiť.
Teraz tu ležím so zavretýmiočami a cítim,ako sa na mňa pozerá.Cítim jeho teplý dych na svojom líci.Som nekonečne šťastná.Vždysom po tomto túžila.Verila som,že raz aj on pocíti to,čo ja k nemu prechovávam už niekoľko rokov.Najviac by ma ale mrzelo,keby celú túto noc oľutoval.Trochu sa bojím...Bojím sa,čo mi prinesie nové ráno.Či v jeho očiach uzriem znova tenšťastný úsmev,ktorý mi celý večer dodával odvahu,alebo tam uzriem smútok a sklamanie.Neviem.Vôbec.Ale určite viem,že by somto nechcela vrátiť späť a neľutujem to.Čakalasom nňho neuveriteľne dlho.Bol to on,po ktorom som celý ten čas snívala.On....môj vysnívaný princ...
Komentáre
zastavil sa mi dych
A je to pisane zo srdca. Z presvedcenia, a z lasky.. Krasne.
nikdy
... tento som precital od slova do slova a doslova som tie slova hlhat :-)(-:
... nielenze mas neskutocne stastie, ale mas aj neskutocne pisatelske nadanie.
Gratulujem.
K obom :-)(-:
Pre:CyberGhost
...:))))
teraz
no mozno
Samuškovi......vieš zlatíčko,vôbec som s tebou ešte netelefonovala,ani som s tebou nebola a ani som s tebou vôbec nehovorila...
Viem presne čo si cítil...ty si totižto bol súčasťou toho príbehu...takisto ako ja...Hoci nie si 20-ročný robotník a ja nie som 17-ročné nevinné dievča,ale.........my vieme svoje:o)
Vieme..