Do nového rána kreslím kvapkou rosy
odkaz čo ma večne lákal do nedeľnej noci.
Potajomky ticho šepkám nové slová,
snažím sa nájsť paralelu ako nezísť znova.

Naberám na rýchlosti, v nohách silno prúdi tlak,
či nezveziem sa dolu prúdom, aj keď cítim strach.
Pozerám sa dookola všade vidím zmätok,
nerozumiem čo mi vravíš, vraj žiadnej pravdy nieto.

Nechápem už súvislosti, všetko rýchlo beží,
vraj ma zajtra budeš čakať večer na nábreží.
Zrazu mi len ticho povieš, čo už v srdci dávno viem,
že ma asi celkom jasne, skrátka miluješ.