… ja vidím na mojej rodine, priateľoch, kolegoch v práci, známych aj neznámych smútok na ich tvárach. Ale asi najočividnejšie to je v práci, na tvárach kolegov. Po voľbách takmer všetci hrdo hlásili, že volili SaS. Včera, dnes a každým ďalším dňom je ten smútok v ich očiach, v ich tvárach čoraz väčší. Ba čo viac, v práci máme počas celého dňa pustené rádio a tam sú prakticky každú hodinu správy. Prestávame vtedy pracovať (šéfovi to, ale nehovorte) a všetci netrpezlivo čakáme a počúvame, že čo sa bude zdražovať – bravčové, plyn, chleba vraj nie, pivo, ako sa budú zvyšovať dane, DPH, ako si budeme v 2. pilieri „sporiť“ menej , ako sa bude meniť zákonník práce…

No, ale dnes to prišlo. Jeden z kolegov to počas fajčiarskej prestávky (chodím na ňu s kolegami aj keď som nefajčiar) povedal pred všetkými nahlas do éteru:

„Bola to chyba.“

Druhý sa mi prihovoril:

„Kristián, všetci predsa robia chyby.“

A ja na to:

„Áno, ale toto bola veľká, osudová, životná chyba.“

Ďalší dialóg medzi nami nebudem opisovať, lebo tam to už bolo viac – menej osobného charakteru.

Ako som uviedol v nadpise, sú tam 16 dní, 16 dní trvajúce fabulácie, zavádzania, ohovárania, lži…, ktoré denne počúvame z úst pseudo – odborníkov tejto vlády a ich poskokov, pritakávačov, nedovzdelancov, ľudí bez chrbtovej kosti z tretieho sektora – dotovaných a podporovaných ľuďmi, ktorí sú ešte horší ako oni a dokonca čo čert nechcel aj z peňazí nás, daňových poplatníkov!

Človek, ktorý je denne zahltený prácou nemá prakticky možnosť rozpliesť túto pavučinu. Tých čo to vedia, ale hlavne tých, ktorí na úkor svojho voľna nitky tieto pavučiny dokážu aspoň sledovať a pritom sa aspoň o milimeter priblížiť k stredu pavučiny je žiaľ veľmi málo. Som úprimne rád, že dnes v našej komunite blogerov jeden taký článok bol uverejnený:

Priestor pre tretí sektor alebo ako pre koho?

Ale, aby to malo tie správne ingrediencie tak musíme pridať trocha „red hot chili peppers.“

Hneď v úvode musíme zobrať vietor z plachiet modrým boľševikom. V jednom z predošlých článkov  (Ivan Mikloš a “Deň” potom.) som sa zámerne nevyjadril k tomu, čo Ivan Mikloš hovorí o tom ako vláda musí naštartovať zamrznuté peňažné toky. V súčasnom monetárnom systéme, kde prakticky peniaze neexistujú, kde sú iba samé dlhy to vláda môže urobiť iba jediným spôsobom – zadlžovaním sa. Určite si pamätáte (omieľajú to prakticky denne a to aj viac ako mesiac po voľbách) ako Mikloš a iní vyčítali expremiérovi Ficovi naše obrovské zadlžovanie.

Funguje to v podstate jednoducho a v nasledovných pár riadkoch to v krátkosti opíšem. V čase konjunktúry ekonomiky – rastu hrubého domáceho produktu, ktorý je prevažne ťahaný spotrebou súkromného sektora, obyvateľmi (zamestnancami) a v malej miere vládou sa u bánk zadlžujú tieto spomínané skupiny. Banky im poskytujú úvery – podnikateľom na rozširovanie produkcie, tí prímajú nových zamestnancov, čo má za následok klesajúcu nezamestnanosť, čím sa vytvára tlak na rast miezd a to je signál bankárom, že aj ľudia, ktorí „včera“ nespĺňali podmienky bánk pre poskytnutie úveru ich dnes spĺňajú. Do ekonomiky sa dostáva čoraz viac peňazí (správne je ako som vyššie napísal dlhov, ale budem ďalej písať peniaze, aby ste nemuseli rozmotávať moju pavučinu). To má za následok rastúcu infláciu, čo mainstreamoví ekonómovia nazývajú rast cien. Rast cien má vplyv na rastúci príjem štátu z daní a odvodov pracujúcich, lebo im rastú mzdy. Na prvý pohľad to vyzerá ako perpetuum mobile. Ale ako dnes vidíte a možno niektorí z vás na vlastnej koži cítite, nie je tomu tak.

Banky prestali požičiavať súkromnému sektoru, ekonomika sa spomaľuje, stúpa počet nezamestnaných, tí nemajú na splácanie úverov, banky krachujú, lebo ich súvaha je iba jeden prach sprostý účtovný trik. Súvaha štátu ním ale nie je, tak ako ňou nie je ani Vaša peňaženka.

Štát funguje relatívne dobre vtedy, keď je väčšina ľudí zamestnaných, platiacich poctivo dane a odvody. Toto sú aktíva každého štátu. Nakladá s vyšším množstvom finančných prostriedkov, lebo mu na jednej strane klesajú výdavky na podporu v nezamestnanosti, prípadne na  sociálnych dávkach a ak by bol vedený zodpovednými ľuďmi, ktorí by aj zodpovedne hospodárili, tak by nemuselo dochádzať k zadlžovaniu štátu a zároveň by tu bola možnosť skvalitňovať život občanov štátu.

Uvidíme ako sa osvedčí taký Jozef Mihál (SaS), ktorý sa dlhé roky úspešne vyhýbal plateniu väčšiny daní vďaka veľkým medzerám v našich zákonoch, čím sa dokonca chválil, zároveň zákon neporušil a dnes ako minister práce nás oberie o peniaze, ktoré si „sporí“ 1,5 milióna z nás. Vraj iba dočasne. Áno Jožko, ja viem. Do tej doby, kým nezavedieš odvodový bonus. To začnete vyhadzovať z 2. piliera všetkých „sporiteľov“ mladších ako 35 rokov. Máš šťastie, že predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločnosti Peter Socha ešte sladko búva. Môj názor na 2. „tunel“ pilier poznáte, ale kým nebude definitívne zrušený, tak smerujeme po ľade, s holou rastlinným olejom natretou zadnicou do horúcich pekiel. Je priam schizofrenické ako tento pán – Jožko a mnoho iných ešte pred pár mesiacmi ostro kritizovali Vieru Tomanovú, keď ona chcela urobiť to isté. Prišli na to, že to nefunguje, systém pokus – omyl sa ukázal v plnej nahote. Lenže treba niekomu živiť biznis, kým sa dá. Mne to celé príde ako mafiánom legalizovaný biznis. Z capa urobili záhradníka.

Späť k súvahe štátu. Ak sa v čase krízy presúvajú v niektorých štátoch dokonca stovky tisíc ešte nedávno zamestnaných ľudí na druhú stranu súvahy, teda nezamestnaných, tak príjmy štátu vysychajú a výdavky stúpajú o spomínanú podporu v nezamestnanosti, o sociálne a iné dávky. Nezamestnaní a sociálne odkázaní občania si nepožičiavajú od bánk peniaze a tie im ich aj tak neposkytnú. To iba v kapitalistických USA je považovaná podpora v nezamestnanosti za príjem, aby v 90. – tych rokoch si mohli požičať aj nezamestnaní a nízkopríjmoví černosi a hispánci. To iba chceli odstrániť tzv. redlining – čo je inak povedané pozitívna diskriminácia. Poznáme ju, máme skúsenosti s našimi cigánskymi spoluobčanmi. Jedna známa robí na nemenovanom úrade (Čistky modrokabátnikov pokračujú takže teraz neviem či tam ešte vôbec pracuje. Ján Figeľ ukázal pani Radičovej, že je chlap a pred voľbami vyhlásil, že KDH do vlády s Ficovým Smerom nepôjde. Pár dní po tom ako sa stal ministrom dal výpoveď dvom šéfom, konkrétne slovenských pôšt a železničného Carga – zachoval sa ako správny chlap – poslal ju faxom.) a raz nám povedala, že keby ľudia vedeli, že koľko peňazí ide v skutočnosti na Cigáňov (slovo Róm nie je v slovníku slovenského pravopisu), tak do rána tu máme revolúciu. Tie slová mi boli povedomé. V takomto duchu sa vyjadril Henry Ford na adresu súčasného peňažného systému a pijavíc ľudského umu – banksterov!

Takže Fico v konečnom dôsledku robil iba to, čo mu „radil“ Ivan „diamantová baňa“ Mikloš. Proste a jednoducho oživoval zamrznuté peňažné toky. Žiaľ funguje to tak, ako to funguje. Nezadlžuje sa jedna skupina, musí to robiť skupina druhá, čiže vláda. Mali sme sa už možnosť presvedčiť aj o tom ako bačovali obe vlády za Mikiho Dzurindu. Sprivatizovali kopec majetku – pod cenu, zvyšovali dane, najprv spôsobili takmer 20% nezamestnanosť, aby potom mali rastúce príjmy od tých, ktorý sa zamestnali a saldo  štátneho rozpočtu predstavovalo úhrnne za osem rokov cca 330 miliárd korún. Nemali čo i len jeden vyrovnaný rozpočet. Výdavky na bežných občanov klesali, lebo bolo v podstate treba odvádzať dane iba na dôchodky našich starších spoluobčanov. Ostatok rozkradli! Asi tak ako Fico. Zlodej kričí chyťte zlodeja. Toto je v skratke nezodpovednosť, taká akú by povedzme M. R. Štefánik, alebo Dr. Jozef Tiso netolerovali!

Oni budú meniť aj zákonník práce, vadia im odbory – najradšej by ich zničili. Ale pozrime sa na to ich teóriou, že trh všetko vyrieši.

Na úvod; už som viackrát spomínal, že trh neexistuje! Je to medziľudský vzťah a preto nemôže nič riešiť. Riešia všetko iba ľudia a vzťahy medzi nimi. Ak Vás niekto bije, okráda, klame, podvádza, zneužíva…začnete sa brániť. Logicky tu je zaznamená postupnosť, ktorá je Vám všetkým dobre známa a tou je: „Každá akcia vyvolá reakciu“. To je zákon fyziky a je jednou z vied na ktorej spolu s matematikou zlyhávajú najlepší ekonómovia v celej histórii tohto oboru. Tieto dve vedy, dokazujú v niektorých prípadoch to, že ako hlboko sa mýlili.

V našom prípade bude akciou začiatok priemyselnej revolúcie. Čo o nej píše slovenská Wikipedia:

„Spoločenské zmeny

Pri zavádzaní prvých výrobných závodov v 18. storočí, prevažne v Anglicku dochádzalo k tomu, že majitelia boli väčšinou bohatí šľachtici. Tí nijak nedbali na podmienky robotníkov, ktorí sa sťahovali do miest za prácou z vidieku. Robotníci v tejto dobe tak žili v otrasných podmienkach, čo viedlo k vzniku mnohých robotníckych organizácií. Zrodili sa tak ľavicové smery ako socializmus a komunizmus.

19. storočie je často charakterizované (prevažne komunistami) ako obdobie veľkého útlaku proti obyčajným ľuďom; túto situáciu zmiernilo až vytváranie odborových organizácií a spolupráca zamestnávateľov so štátom.“

Teda z citovaného jasne vyplýva, že vznik odborov, spoločenské smery ako komunizmus, alebo socializmus boli a sú reakciou na správanie čoraz odpornejších korporátnych fašistov, plutokratov, ktorí sa hrdia tým, že sú kapitalisti a čestní podnikatelia. Takých ako Ford, Baťovci už asi nikdy po tejto planéte kráčať neuvidíte.

Wiki ďalej píše:

„Samozrejme nie všetky práce mohli robiť stroje, preto sa tiež začala zavádzať tzv. pásová výroba, ľudia sa nemuseli pohybovať po továrni za svojou prácou. Pri páse má každý robotník svoje stanovisko kde robí iba určenú prácu. V takomto prípade mohol robotník naskrutkovať za pracovnú zmenu aj niekoľko tisíc skrutiek. Takáto práca bola nudná a po dlhšom čase sa začali objavovať chyby v práci, ale aj úrazy. Bolo potrebné zaviesť bezpečnostné prestávky, pretože sa ľudia prestali sústrediť pri práci pri páse. Toto nechceli pochopiť niektorí vlastníci tovární a bolo nutné zaviesť pravidlá. O týchto pravidlách hovorí zákonník práce. Museli vzniknúť odbory, aby tie pravidlá aj niekto kontroloval a formuloval požiadavky robotníkov. Bolo oveľa väčšie množstvo problémov, ktoré bolo treba riešiť – napríklad 15 hodinový pracovný čas, žiadne dovolenky, žiadne sociálne, zdravotné a dôchodkové zabezpečenie. Toto už musela riešiť štátna moc. Dnes je to už samozrejmosť, ale cesta k dnešnému stavu bola dlhá.“

Vadí im aj termín a zavedenie tzv. minimálnej mzdy.

Toto nie je výmysel žiadnych socialistov, prípadne komunistov. Bez počet na tú dobu rozvinutých kapitalistických krajín zavádzalo minimálnu mzdu do praxe a to už v 2. polovici 19. storočia. Vrcholom bolo asi to, že v roku 1909 ju dokonca v samom srdci priemyselnej revolúcie zaviedli liberáli vládnuci v tom čase v Anglicku.

Ľudia reagujúci na neznesiteľné pracovné podmienky nie sú socialistami, ani komunistami. Sú práve tým a menia sa v ľudí, ktorých správanie je zahrnuté v ľuďoch, ktorí sú egoistickými, do seba zahľadenými bastardmi (ups, asi ani toto slovo nie je v slovníku slovenského pravopisu), ktorí myslia iba na svoj vlastný prospech. Menia sa na čistých a nefalšovaných kapitalistov. Ale zamyslite sa! Pracujúci majú pri tejto chvíľkovej premene oveľa ušľachtilejšie ciele ako majú ich nadriadení resp. majitelia korporácií. Bránia si to najcennejšie čo majú: Svoje zdravie, svoj život, blaho svojej rodiny a budúcnosť svojich potomkov. Je to proste pud sebazáchovy, ktorý sa prejavuje u človeka v kritických a krízových okamžikoch jeho života. To asi iba korporátni fašisti tento pud sebazáchovy každý deň cibria doma pred zrkadlom, trénujú každú voľnú minútu zo svojho života namiesto ranného joggingu v parku. Na to treba mať naozaj talent. A ja vám takých ľudí nižšie predstavím.

Museli ste si to všimnúť! Ani jeden inštrument na ochranu človeka, ktorý pre niekoho pracuje, ale zároveň nie je jeho majetkom, ktoré som vyššie uviedol neprišiel na svetlo Božie v krajine kde úradoval socializmus, alebo komunizmus. Vskutku všetky vznikli ako reakcia na správanie kapitalistov a to už v niektorých prípadoch pred viac ako 200 rokmi.

Toto sú medziľudské vzťahy, takto definujte trh! Musíte dostať do rovnováhy ľudské vzťahy, potom môžete hovoriť o tom ako sa čo uzdravuje a čo sa ako rieši. Žiaľ rozdeľujú nás.

A aby som nezabudol, ani sviatok v deň 1. Mája nepadol z neba ako snehová vločka na Leninove mauzóleum v meste zvanom …tretí a posledný Rím. A štvrtý Rím už nepríde – Moskva!

Mám pocit, že už som toho napísal dosť. Ak ste ešte nezaspali a nie ste unavení tak si pred ďalšou dávkou pozrite nasledovné videá, ktoré nás spolu privedú bližšie k jadru, k stredu slovenskej pavučiny.

(Na tomto mieste by som chcel upozorniť administrátora, že ja som tie videá s tak výstižnými názvami na Youtube nedával, tak ho touto cestou prosím o zdržanlivosť a o istú mieru zhovievavosti.)

No koho sme to tam spolu videli? Samé staré známe firmy. Druhá časť tohto môjho článku by pokojne mohla niesť názov, Vláda, ktorá nastúpila na slovenský trón dňa 8. Júla 2010 nekope za blaho slovenského národa. Premiérka sa doma prsí, ponižuje chlapov – kolegov – posádku – dúfam, že plavba bude trvať  tak dlho ako 1. vlastne posledná plavba Titanicu, teda, že do cieľa v roku 2014 „nedopluje“; takmer všetkých vo svojom okolí (aj podrž balónika), ale pri tom chodí zhrbená ako Quasimodo.

Na Titanicu mali aj zvonce, nie? Dúfam, že si zazvoní sama k predčasným voľbám. Lebo ak takto budú síce nič nehovoriace prieskumy verejnej mienky pokračovať, tak Ficova podpora stúpne ku koncu roka na 60%.

Kde je starosť o ľudí po nedávnych povodniach? To, že sa tam Quasimodo prišiel ukázať neznamená vôbec nič. Však čo? Človeku, ktorý nemá už nič, tak nejaké zvýšenie DPH nehovorí nič. Z 0 (nuly) je tak 19 ako aj 20, 23% stále holé nič!

Vskutku sa správa ako domina.

Táto časť je ale viac – menej reakcia na hovorcu pani Radičovej, bývalého šéfredaktora týždenníka Trend a naposledy komentátora denníka Sme, ktorý kvôli pracovným povinnostiam a vyťaženiu nedokončil Vysokú školu – Rada Baťa. Radičová o tom musela vedieť, keď si ho za hovorcu vybrala a keď mu túto ponuku dávala. Vedela o jeho „kvalitách“, ale aj tak mu „odporučila“, aby školu dokončil. Vraj na to osobne dohliadne. Nejde teda o nič iné ako o papier – diplom, je jedno aký, len aby bol. Baťo študoval žurnalistiku na UK v Bratislave, školu však nedokončil z hore uvedených dôvodov. Denník Sme o jeho kariére napísal, citujem:

„V roku 1996 začínal v Hospodárskych novinách, neskôr pracoval v denníku Pravda. V Trende bol deväť rokov, z toho päť bol jeho šéfredaktorom. V januári 2010 prešiel do vydavateľstva Petit Press a denníka SME.“

S jeho názormi sa veľmi často nezhodujem, ale žurnalistiku by mohol ísť na UK učiť a nie si „sadať do lavíc” medzi zelenáčov a to iba preto, že jedna domina si to tak želá. Domina si želá, aby sa chudák minister obrany naučil za pár mesiacov angličtinu. Túto požiadavku vyslovila síce ešte pred zostavením vlády, ale aby som mal byť úprimný, tak ani jeden z členov vlády nemá kvalifikáciu viesť niektoré z ministerstiev. A nejde o vzhľad, však aj Sulík si uvedomuje, že nie je „feši“.

Ale iné som chcel v tejto súvislosti spomenúť. Rado Baťo si vystrelil zo vzhľadu tváre ex – ministerky práce Viery Tomanovej. Prekrstil ju na E.T. mimozemšťana.

Ale na ministerstve financií máme údajne „nejhezčího“ ministra. Rado, aké to je pracovať pre dominu menom Quasimodo? Quasimodo nie je z inej galaxie, tak si s ním budeš rozumieť. A ja som o tom presvedčený, že si budete rozumieť. Však Quasimodo si rozumie aj s kňazom, ktorému sa omrzel celibát a ktorý sa náramne podobá na jej zosnulého manžela, Stana Radiča.  Lenže so skutočným Quasimodom z knihy Chrám Matky Božej v Paríži, knihy ktoré mimochodom tak rád čítaš by si si rozhodne nerozumel. Ten má iné prednosti, má iné cnosti a vyznáva iné ľudské hodnoty ako tvoja domina.

Dobre, takže som vyrovnal skóre aj s Radom a môžeme sa posunúť ďalej.  Ale kam? Však na vykonávanie týchto funkcií treba mať v prvom rade morálne predpoklady a neklamať národ slovenský pred voľbami ako aj po voľbách.

Doma povie nedáme, v Bruseli povie áno! Prečo?

Bol to Fico, kto neblokoval rozhodnutie vytvoriť euroval a to tým, že umožnil spolu s ostatnými premiérmi a ministrami financií o ňom rokovať na pôde národných parlamentov členských krajín eurozóny. Však modrí boľševici majú v parlamente väčšinu a mohli ho (myslím euroval) v Národnej Rade Slovenskej republiky zastaviť a tak mohli učiniť aj ostatné parlamenty krajín platiacimi menou Euro. Pani Radičová nech si naštuduje v prvom rade Ústavu Slovenskej republiky. Píše sa tam nasledovné:

„Poslanec hlasuje podľa svojho svedomia a vedomia.“

Som presvedčení o tom, že premiérka našu ústavu nikdy nečítala. Nezaujíma ju tak, ako ju nezaujíma ani osud občanov Slovenskej republiky. Ona ženie vodu na mlyn niekomu úplne inému, je vetrom v plachtách iných lodí, ako tej našej slovenskej. Kým ona bude pri kormidle našej bárky, tak tá sa naša loď nikdy k moru nedoplaví. Modrokábatníci tvrdia, že „táto krajina“ bude napredovať. Ja tvrdím, že sa nechávame okrádať, nechávame si ťahať peniaze priamo z našich peňaženiek, necháme sa klamať a v priamom prenose sa budeme dívať na to ako ide Slovensko, Slovenská republika, naša vlasť ku dnu.

Všimli ste si to aj Vy? Na Slovensku „šteká“ po každom. Na Slovensku snáď tvorí výnimku iba Dzurinda s Miklošom. A už nebude brechať ani cez Dunaj. Však aj ja by som bol ticho, keby Orbánov zástupca na Slovensku pán Csaky Pál podporil moju kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky sumou vyššou ako 33 000 eur. Chváli ju dokonca aj jej poľský kolega Donald Tusk. Lenže keď sa stretne s ľuďmi, ktorým slúži tak je krotká ako baránok. Pracovala a stále háji spolu s Ivanom Miklošom záujmy ľudí ako sú na nasledujúcom videu:

Ešte sa pýtate prečo sa doma prsí, vypína hruď ako ženatý vrabec a vonku pochlebuje?

Ako ste mali možnosť vidieť jej zamestnávateľom a patrónom je finančný mág (cháp ako zlodej), veľký George Soros. Na Slovensku už dlhé roky funguje a predsedníčkou organizácie nesúcej tak honosný názov ako Open Society Foundation – Nadácia Otvorenej Spoločnosti bola svojho času Iveta Radičová.

Otcom myšlienky Otvorenej spoločnosti bol pôvodom rakúsky filozof Karl Popper. Všade kde mohol kritizoval demokraciu (však to robím aj ja, ale toto čo tu je, to nie je demokracia) a presadzoval model Otvorenej spoločnosti. Jedným z jeho študentov bol aj George Soros. Spomínal som ten honosný názov. Ľudí ním iba zavádzajú, lebo ak niekto skutočne preferuje otvorenú spoločnosť tak sa nebude schovávať pred zrakmi verejnosti v tajných spoločnostiach a na rôznych mítingoch, kde sa nechávajú dokonca strážiť políciou, ktorá je platená z daní občanov krajiny, ktorú si vybrali pre svoje piknikové posedenie. Dobrým príkladom môže byť Bilderberg Group:

Pár dní pred voľbami prišla ako blesk z jasného neba nahrávka kde bol a na cca 200 000 počítačoch slovenských občanov a webové stránky ani nepočítam stále je počuť údajný hlas Róberta Fica, kde sa tvrdí:

„Ja len môžem povedať, že som zabezpečil, a toto môžem povedať, dúfam, že to nikto nepočúva, zabezpečil som na tento rok 35, na budúci rok asi 40, plus teda ďalšie veci. Zabezpečil som ich, ako tie peniaze, vlastnou hlavou.“

Porovnajte to s tým, čo ja uvediem teraz nižšie, čo bolo uverejnené cca pred 11 rokmi v týždenníku Trend, citujem:

„Spravujete približne 5 mil. USD, teda zhruba 200 mil. Sk ročne. To si vyžaduje ekonóma, museli ste sa dovzdelať?

Rachel Tritt naštartovala nadáciu veľmi dobre. Dala jej základné pravidlá – veľmi etický postoj a transparentnosť úplne vo všetkom. Jednak v propagácii programov pre všetkých a v úzkostlivom prístupe v hospodárení a práci s financiami pri maximálnej skromnosti zo strany nadácie samej. Takže keď som napĺňala pamäť inštitúcie, mala som uľahčenú prácu tým, že ľudia už poznali a rešpektovali tieto pravidlá.

Financie z Open Institutu New York prichádzajú automaticky?

George Soros nám nikdy nedal peniaze len tak. Vždy sme museli mať strategický plán, museli sme zdôvodňovať priority a potreby, ktoré na Slovensku boli a sú. Navyše sme museli byť v kontakte s mnohými ľuďmi, aby sme mohli byť dobrí. Aj účtovníctvo je mimoriadne prísne. Robíme dve. Jedno na Slovensku a jedno pre potreby v New Yorku. Mesačne dávame správy so všetkými detailmi, čo všetko sa schválilo, aké granty a aké finančné prostriedky sme použili.“

George Soros nám nikdy nedal peniaze len tak.

Na takú sumu o akej sa zhovárali v predmetnom článku, tak na takú nestačí ani Ficova hlava.

Odkedy už Radičová nie je predsedníčkou správnej rady NOS-OSF tak tam nastali určité personálne zmeny. Pozrime sa na to, kto tam je dnes. Meno Mgr. Richarda Ďuranu, PhD. Vám je určite minimálne povedomé.

Novinári sa nechávajú opiť rožkom vo väčšine prípadov týmito dvoma súrodencami z INESS. Tak ako v prípade článku denníka Pravda s názvom Druhý pilier môže prísť o časť peňazí, kde sa jeden z bratov tentoraz Radovan vyjadril nasledovne:

„V súčasnosti však ekonómovia už neodporúčajú zmeniť pomer odvodov. “Považoval by som to za krok nesprávnym smerom,” hovorí Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Upozorňuje, že prvý pilier by bol stratový aj vtedy, keby druhý vôbec neexistoval. Pri súčasnom nastavení rastu dôchodkov nie je udržateľný, keďže stále klesá počet prispievateľov. V súčasnosti je to pre krízu a nezamestnanosť, v budúcnosti zase pre demografický problém, malý počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktoré pracuje na dôchodcov. “Presun peňazí z druhého piliera síce dokáže zmierniť súčasný deficit, ale zároveň zvýši ten budúci. Bolo by to teda len prenášanie problému na ďalšie generácie,” varuje Ďurana.“

Mladému by mal niekto oznámiť, že pri nezamestnanosti „sporiteľ“ na druhý pilier neodvádza ani cent. Tým pádom prichádza na poplatkoch o časť „nasporenej“ sumy a o časť sa postará vražedná inflácia. Ďalej, aj vďaka technologickému pokroku bude pre ľudí čoraz menej práce. To znamená, že ten kto je dnes nezamestnaný bude v budúcnosti nezamestnaným čoraz častejšie a dlhšiu dobu. A do dôchodku si prenesie jeden veľký koolový blesk. Taký je ten ich 2. pilier!

Doslova klame aj v tom, že ak by neexistoval 2. pilier, tak by bol ten 1. aj tak v strate. Ak odhliadneme od tunelárov v Sociálnej poisťovni, lebo takí istí sú aj v DSSkách, tak priemerný dôchodok by mohol byť dokonca o 4% vyšší ako je dnes a to bez deficitu v SP a bez zadlžovania nášho štátu, čím je znižovaný čistý výnos v 2. pilieri.

K demografickému problému. 2. pilier ho nijakým spôsobom nerieši a už ste týmto únavní. Za túto Vašu teóriu by som ja osobne vystavoval „jízdenky“ do vlaku prvej triedy, na sedadlo u okna za šírenie poplašnej správy a to rovno do takého Jáchymova, urán ťažiť.

No a do tretice: B’nai B’rith Europe

„Profesorka Iveta Radičová, sociologička, ministerka práce a sociálnych vecí v predchádzajúcej slovenskej vláde a kandidátkou na prezidenta SR, navštívila našu lóžu 25. mája (2008).“

Svetozár Hurban Vajanský by sa dnes pýtal, tak ako sa pýtal v roku 1881:

„Viete, že je to rak v srdci, vampír na prsiach?“

V 70–tych rokoch sa aj v USA znieslo veľa kritiky na adresu CIA (Capitalism’s Invisible Army = Neviditeľná armáda kapitalizmu) a jej aktivít v zahraničí. Ako odpoveď na túto kritiku Reaganova administratíva v USA roku 1983 v rámci križiackeho ťaženia proti komunizmu vytvorila Národnú nadáciu pre demokraciu – The National Endowment for Democracy (NED). V roku 1991 senátom poverený archivár USA (2005-08) , historik Allen Weinstein, priznal pre The Washington Post:

„A lot of what we do today was done covertly 25 years ago by the CIA.“

„Mnohé z toho čo dnes robíme, robila skryto pred 25 rokmi CIA.”

(The Washington Post, 22. September 1991)

Zamestnanci CIA na Slovensku:

Martin Bútora

„Martin Bútora je držiteľom mnohých domácich aj medzinárodných ocenení, vrátane Democracy Service Medal z National Endowment for Democracy vo Washingtone(1999 )…”

Zora Bútorová

členka International Forum for Democratic Studies Research Council pri National Endowment for Democracy

študijný pobyt v Medzinárodnom fóre pre demokratické štúdie pri Národnej nadácii pre demokraciu (International Forum for Democratic Studies at National Endowment for Democracy) vo Washingtone, DC, 2000 – 2001

Grigorij Mesežnikov

študijný pobyt v National Endowment for Democracy, USA, Washington, 2006

Oľga Gyárfášová

Reagan-Fascell štipendium (fellowship), National Endowment of Democracy, Washington, D.C., marec 2003 – júl 2003

atď… Ako podporovatelia Ivety…

A podporované inštitúcie aj s obsadením:

Inštitút pre verejné otázky – IVO (prezident G.Mesežnikov, čestný prezident M.Bútora, Zakladatelia: Martin Bútora, Zora Bútorová, František Šebej, Grigorij Mesežnikov, Peter Hunčik, Oľga Gyárfášová, Vladimír Krivý, Ivan Mikloš

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku – (Predseda: prof. Juraj STERN, Čestná predsedníčka:Magda VÁŠÁRYOVÁ, Podpredseda: Peter WEISS, Členovia: Dominik BARTOSIEWICZ, Pavol DEMEŠ, Ján FIGEĽ, Rudolf CHMEL, Eduard KUKAN, Ján LIĎÁK. Ján SLEZÁK, František ŠEBEJ, Peter WEBER)

MESA10 – Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 zakladajú : Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš, Anton Dančo.

Občianska konzervatívna strana – P.Tatár, P.Osuský, František Šebej, R.Bílik, P.Zajac

Konzervatívny inštitút -  prezident P.Zajac, spolupracovníci P.Tatár, O.Pastier, František Šebej, V.Palko, J.Čarnogurský, L.Gyurovsky, p.Hrušovský, Š.Hríb, F.Mikloško, F.Gál, E.Valko

.Týždeň – šéfredaktor Š.Hríb, zástupcovia R.Žitňanský, J.Kušnierik, editor D.Bútora, spolupracovníci František Šebej, O.Gyarfašová, P.Zajac, F.Mikloško, M.Lasica, M.Lendyel, Z.Mistríková, P.Schutz

Opäť sa pýtam a možno už naposledy. Od vzniku Slovenskej republiky dňa 1.1. 1993 a zavedenia DPH boli až na malé nevýznamné zmeny zvyšované dane v zásade iba vo vládach modrých boľševikov? Zdierajú nás a naše záujmy rozhodne nehája. Deformujú vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Neuvedomujú si, že tieto dve skupiny musia nažívať vo vzájomnej symbióze. Dnes to je tak, že ak nepracujete nejete, ale na druhej strane si tí IQ-váči kapitalistickí musia uvedomiť, že ľudia sa môžu zobrať a ísť zaťať motykou do svojich záhrad a nech si tých zopár chytrákov tie autá, televízory, mobilné telefóny, kombajny, tanky…montujú sami. Uvidíme koľko ich zbúchajú za jeden deň a koľko ich potom na tom trhu, ktorý bude v „rovnováhe“ predajú.

Modrokabátnici rozdávajú na Slovensku karty. „Podnikateľom“ (Taký ex – minister zdravotníctva ŠtBák Rudolf Zajac,

ktorého matku prezývali Leninom v sukni priklepol bomba kšeft ŠtBákom z Penty, kde nie je problém z povinných odvodov ukrajovať sumy, ktoré sa pomenovali ako zisk. Kde nemusel nikdy ako sám tvrdil – vykopávať dvere. Alebo ako Dzurindovci rozhádzali akcie VSŽ 5 minút pred zatvorením burzy a pozbierala ich znova Penta), zahraničným záujmovým skupinám a sebe rozdávajú samé esá a nám zostáva na ruke iba Čierny Peter.

Pokúsme sa minimalizovať počet našich chýb, našich osudových chýb a veľkých omylov a zároveň vedzme, že…

„Žiadne miesto ti nemá byť milšie než vlasť.“

Cicero, rímsky štátnik, rečník a filozof