Chris sedel na posteli a pozeral do tmou zaliatej izby. Mohlo by niečo po polnoci a on stále nevedel zaspať. Stále myslel na Sophie. Nevedel prečo. Nemohol ju dostať z hlavy. A hlavne ani nechcel. Videl ju pred očami. Aká je krásna, jej úsmev, oči... Načiahol sa za mobilom a vyhľadal si ju v zoznam. Už už šiel stlačiť tlačítko no v tom si uvedomil, že je niečo po polnoci a už asi bude spať. Tak na ňu len myslel. A na to ako veľmi ju musel zraniť. Nie len ten posledný deň školy ale aj celý čas čo spolu s Dannym už nechodili. Bol na ňu strašne odporný a teraz si uvedomil, že ani nevie prečo. Veď sa mu tak páčila. Začal premýšľať ako by to celé mohol odčiniť. Nič mu ale nenapadalo. Bol z toho chorý. Bol chorý z nej. Nevedel pochopiť ako mu jedno dievča môže takto pomotať hlavu. Dievča, ktoré nie je ako ostatné, ktoré poznal alebo s ktorými chodil. Preto ju tak ľúbil, vážil si ju a túžil po nej ešte viac. Lahíňal si s myšlienkami na Sophie. V hlave sa mu to celé už premietalo. Zajtra za ňou pôjde a nič mu v tom nezabráni. Okolo druhej zaspal.

Ráno sa zobudil na vtáčí spev , ktorý mu do izby prenikal spolu s chladným ranným vánkom cez otvorené balkónové dvere. Teplé slnečné lúče mu pohladili tvár a zároveň nepríjemne svietili do očí. Šiel do kúpeľne, umyl sa a prezliekol. Zbehol dole schodmi do kuchyne, naraňajkoval sa a obzrel sa k hodinám. Bolo niečo pred 7:45. ´To už by mohla byť hore.´ pomyslel si. Zobral mobil a vytočil Sophiine číslo. Netrpezlivo čakala. Prvý, druhý... šiesty krát zazvonilo no nikto to nezdvihol. ´Asi nemá pri sebe mobil´ smutne odišiel do izby, poupratoval si a sadol k počítaču. „Chris“ ozvalo sa z obývačky. „Áno mami. Za chvíľu som tam.“ „Dobre, ale nech nečakám celú večnosť.“ „Jasné“ zamrmlal si popod nos. Znovu vytočil Sophiino číslo no bez odozvy. Sklamaný a naštvaný buchol telefón o stôl a šiel dolu. „Čo si chcela mami?“ „Prosím, mohol by si pokosiť trávnik. Podľa tvojho výrazu tváre súdim, že už si mal niečo na pláne ale prosím ťa urob to pre mňa. Už od teba nebudem nič chcieť. Aspoň nie dnes.“ A nevinne sa na neho usmiala. „Jasne mami“ úsmev jej opätoval a šiel na záhradu k už pripravenej kosačke. Za pár minút mal kosenie hotové a utekal späť do izby.

Pozrel na mobil a nič. Žiadny neprijatý hovor žiadna SMS. ´Čo sa s ňou stalo? Prečo mi nedvíha?´ skúsil to znova no nič. Začal sa o Sophii báť. ´Dokelu, čo ak sa jej niečo stalo.´ vytočil Shelbyno číslo. „Prosím?“ „Shelby? Ahoj to som ja Chris.“ „čo by si rád?“ skočila mu do reči. „Nevieš čo je so Sophie?“ „Myslím, že ty by si to mal vedieť lepšie ako ja, nie?“ „Vtipné. Ale teraz vážne. Nevieš kde je? Vôbec mi nedvíha telefón.“ „Neviem čo s ňou je. Včera som s ňou večer bola. Šla ma odprevadiť na autobus a potom...“ „Čo potom?“ spýtal sa nervózne. „potom šla domov. Ja naozaj neviem. Hovorila, že ide domov, ale..“ chvíľu bola ticho a Chris strácal nervy. „Chris už asi viem kde je.“ „Super a kde?“ „Sorry ale ak je tam kde si myslím, že je tak ti to nemôžem povedať. Ibaže by si prišiel teraz po mňa a ja by som ti ju priviezla.“ „No dobre. O päť minút so tam.“ „Fajn. Budem čakať.“ Položil, zobral kľúče a vystrelil z izby ako raketa letiac do garáže. Jeho starší no aj tak krásny džíp tam stál v celej svojej paráde. Otvoril bránu a už už sa chystal na garáž, aby mohol s autom von, keď za sebou začul známy hlas.

„Nazdar Chris!“ „Ahoj Danny.“ Hlesol trocha sklesnuto. ´Tak teraz sa už k Sophie nedostanem. Aspoň nie dnes.´ „Krásne privítanie ďakujem. Kam sa chystáš?“ „Nikam, len tak sa previesť.“ „Tak na to zabudni. Ideme na chatu jedného môjho kamoša.“ „Ale ja..“ „No tak Chris.“ Skočil mu do reči. „Nebuď blbý. Celý víkend. A budú tam aj nejaké kočky.“ Dodal so šibalským úsmevom. ´Kočky? Skôr šľapky čo nájdete po ceste. A ja už svoju kočku mám.´ „Chris čo ti je. Si nejaký, čudný.“ „Nič mi nie je. Čo by mi malo byť? Počkaj ma v aute. Idem si po veci.“ „Super. Tak čakám.“ Danny sa vydal k autu a Chris domov. No po ceste do izby zavolal Shelby. „Ahoj Shel. Prepáč ale nemôžem prísť. Prosím ťa mohla by si tam ísť sama a Hneď ako ju nájdeš mi zavolať?“ „Dobre. Už aj sa vydávam na cestu.“ „Veľmi pekne ti ďakujem.“ „Nemáš za čo. A Chris?“ „No?“ „Dúfam, že Sophie naozaj ľúbiš. A ak jej ublížiš tak ťa asi zmlátim a je dosť možné, že jej brat ťa vykastruje.“ „Moment! Vykastruje? A to už prečo.“ Skočil Shelby do reči. „No preto lebo keď zomre.. no proste povedal, že ak najbližší chalan s ktorým bude Sophie chodiť jej ublíži tak ho vykastruje. No a ten chalan si ty. Ale aj tak. Sophie si toho vytrpela už dosť. A ak je tam, kde si myslím, že je a je tam preto, prečo si myslím, že tam je tak je to dosť zlé. A...“ „Počkaj počkaj. Nejako strácam niť. Kde je? Prečo tam je? A čo sa jej vlastne stalo?“ „Neviem či je vhodné, aby som ti to povedala ja. Ak bude Sophie chcieť tak ti to povie. Len na ňu nenaliehaj.“ „Počkaj Shel. O čo ide? Vieš, keď som s ňou vo štvrtok večer bol, spievala pesničku.“ „To nie je nič neobvyklé. Sophie si v jednom kuse pospevuje.“ Skočila mu do reči zase Shelby. „Ale toto bolo neobvyklé. Ona pri tej pesničke plakala.“ „Ooouu. Prosím ťa, čo v tej piesni spievala?“ „No spievala o dni, kedy odišiel niekto kto jej bol veľmi blízky. Že ho už nikdy neuvidí, nepobozká a že jej veľmi chýba.“

Shelby si len vzdychla lebo veľmi dobre vedela o akej pesničke Chris hovorí. „Chris ,musím za ňou ísť. Tak sa maj ale neboj, zavolám ti hneď ako ju nájdem. Ahoj.“ A zložila. „Ale..“ no už sa mu v mobile ozvalo len tú-tú-tú. „Došľaka!“ Zrazu sa v izbe zjavila mama. „Čo sa stalo?“ „Ale nič. Mami, idem na víkend s Dannym a kamošmi na chatu, dobre? Vrátime sa buď v nedeľu večer alebo v pondelok ráno.“ „Dobre. Tak sa zabavte. Nemám ťa tam zaviesť?“ „Nie nemusíš. Danny po mňa prišiel.“ „Tak ho pozdrav a Chris“ „Áno?“ „Buď tam slušný.“ Dodala s úsmevom. „Neboj mami, budem.“ Zvrtol sa na opätku a nasmeroval si to rovno do kúpeľne po kefku. Popri tom rozmýšľal nad Sophie. ´Čo sa jej mohlo stať.´ Nevedel to vydržať. Mal chuť zdvihnúť telefón a zavolať Shelby, či ju už našla. Musel sa upokojiť lebo by mu inak vybuchla hlava. Zobral tašku a zišiel dole. „Ahoj mami.“ „Ahoj zlatko a uži si to.“ Zatvoril za sebou dvere a vykročil k autu, v ktorom už nervózne sedel Danny. „Človeče, aj baby sa zbalia rýchlejšie ako ty.“ „Prepáč. Musel som ešte niečo vybaviť.“ „Ešte že si stihol prísť dnes. Tak hor sa na výlet.“ ´Jasné. Hor sa na výlet. Ale bez Sophie.´ Danny naštartoval, pustil muziku a s veľkým nadšením vyštartoval.