Kráčali spolu knísavým krokom. Každodenná prechádzka akosi zapadala do ich rokmi zaužívaného rituálu. Rokmi prihrbený muž a o niečo mladšie vyzerajúca žena pomaly smerovali do svojho milovaného domčeka. V ňom prežili všetky tie dlhé roky svojho života. V nenápadnom dome zostala pečať ich manželskej lásky. Neustále dýchal pokojom. Boli to chvíle smútku i radosti. Bok po boku čelili nástrahám, ktoré im občas život prinášal. Prísnou a zároveň karhavou rukou vychovali svojich dvoch synov. S obrovskou dávkou trpezlivosti riešili ich občasné detské problémy. Mlčky tolerovali aj ich neskoršie mladícke výčiny. Po celý život statočne pracovali. Ťažko zarobené peniažky neskôr dôsledne ukladali na vkladné knižky, v snahe zabezpečiť budúcnosť svojim milovaným deťom.

Domové dvere tíško vrzgli. Objala ich vôňa domova. Nepríjemné sychravé počasie preniklo do ich starých kostí. Starká akosi automaticky zdvihla varnú konvicu a nasýtila jej prázdne brucho čerstvou, studenou vodou. O chvíľočku už jej láskavá ruka zalievala pripravené poháre liečivým, horúcim čajom. Jeho vôňa sa vznášala nad nimi v jemnom opare. Obaja usmiati popíjali lahodný nápoj. Vo svojich myšlienkach už vrúcne objímali svojich 5 vnúčeniec, ktoré každou chvíľou mali za nimi docestovať autobusom z hlavného mesta. Pre starkých to bol hotový sviatok. V starom kredenci zakaždým stáli za sklom vzorne, takmer ako vojaci, zoradené balíčky. Čakali na veľkú inváziu nedočkavých detských rúk, hladných po sladkostiach.

Ich príchod razom zmenil pokojnú atmosféru na veselú vravu. Detský virvar ich vždy vrátil do minulosti. Opätovne prežívali všetko, čo ich na spoločnej ceste životom postretlo. Stáli tu obkolesení svojimi vnúčencami. Spomínali na chvíle mladosti. Vždy túžili spoločne zostarnúť. Teraz to už bola realita.