Z pohľadu našej planéty to nie je tak dávno, čo naši predkovia zliezli zo stromov a v malých organizovaných skupinách vyrazili do sveta, v ktorom im rastúci mozog dal neskutočnú výhodu. Či už nám túto výhodu dal oheň, nové lovecké techniky alebo nástroje, dostal nás až do štádia, kde môžme miesto existenčných problémov riešiť filozofické otázky. Náš mozog nás dostal do sveta, kde máme voľbu, kde máme čas a priestor voliť medzi možnosťami, ktoré by našim predkom prišli absurdné.

Je to už pár rokov, keď som čítala štúdiu, ktorá porovnávala jednotlivé náboženské smery v našej histórii. A väčšina z nich mala jedno spoločné - systém, aký vládol vo vtedajšej spoločnosti zodpovedal systému, ktorý vládol vo svete nadprirodzených bytostí. Už od dôb, keď sa naša spoločnosť začala štrukturovať, ľudia prechádzali od uctievania prírody ako takej a nadprirodzným silám prikladali tvár. A bola to práve tvár človeka, ktorý sa mal v modernom náboženstve stať vodcom tvorstva, vrcholom potravného reťazca, vrcholom evolúcie.

nech je Váš názor na svet akýkoľvek, história nám prináša podrobný prehľad toho, čo naši predkovia nmerobili úplne správne, teda aspoň podľa našich merítok. Upaľovanie čarodejníc či otrokárstvo, všetko má pôvod v jednoduchej myšlienke. Niekto je lepší a niekto horší. Niekto má nárok vysloviť svoj názor a niekto má len sedieť a poslúchať. Čo sa ale menilo je to, kto má vlastne právo na to, byť človekom. Na koho sa vlastne vzťahujú základné práva? Kto má vlastne právo žiť a rozhodovať o svojom osude?

V pravekom svete to bol najstarší člen rodiny, najstatočnejší bojovník, najmúdrejší liečoteľ. V pravekom svete ste si museli právo byť človekom zaslúžiť. V dnešnej dobe stačí, keď sa naordíme v správnej časti sveta. V priebehu histórie sme došli k záveru, že bezohľadu na pohlavie, náboženstvo, spoločenský stav či orientáciu, všetci príslošníci nášho druhu majú právo na spokojný a šťastný život. A naša jediná podmienka? Naše právo končí tam, kde začína sloboda niekoho iného. Vytvorili sme si sytéme pravidiel a zákonov, ktoré nám udávajú smer, ktorým keď pôjdeme, môžu byť všetci šťastný.

Nevravím, že všetci tieto pravidlá dodržujú, súčastná situácia je toho dôkazom. Ukážka toho, že niektoré skupiny ľudí stále veria, že ten, kto k nim nepatrí, kto nemá rovnaký názor na svet, nemá právo na život. Nemá právo na to, čo my považujeme za samozrejmé. Nie je to tak dávno, čo aj u nás bol človek prenasledovaný za to, že vyjadril svoj kritický názor. Za to že myslel. Dnešná generácia má to neuveriteľné šťastie, že náš názor má svoje miesto. Nevravím, že Vás bude každý počúvať, ale nikto nemá právo Vám zakázať hovoriť, písať, maľovať a šíriť to, čomu veríte.

A potom je tu úplne iná skupina ľudí. Skupina ľudí, ktorá svoju pozornosť zamerala na tvory, ktoré  možno ležia vedľa Vás schúlené do klbka, ktoré tak strašne moc milujte a ony milujú Vás. Pes, mačka alebo ktorékoľvek iné domáce zviera, ktoré je takmer ako človek. Ľudia po celom rozvinutom svete utrácajú neskutočné peniaze za hračky, jedlo či dokonca špeciálne hotely pre svojich miláčikov. Možno Vám príde úplný nezmysel, keď niekto utratí desaťtisíce za umelý kĺb pre psa, za operáciu očí, za špeciálnu podložku na čúranie, keď už neudrží moč. Ale myslíte si, že by ste sa vy v jeho situácii zachovali inak? Myslíte si, že len preto, že Vám to klbko chlpov nepovie, že Vás miluje, tak to nedokáže?