Zaspala a nechcela sa zobudiť. Bála sa okamihu kedy mu to povie. Nevedela, čo robiť a tak len kľačala a plakala. Jej slzy hltal prach kláštornej kaplnky a socha len mĺkvo hľadela na ňu. Úbohú a prosiacu aby to zobral späť. Plakala a prosila aby nechcel po nej tak priveľkú obetu. Neodpovedal a len nemo hľadel.
Postavila sa a odišla. Na mieste kde dopadali jej slzy zostalo krásne žiarivé miestečko. Malá kaluž náreku. Pobalila si všetky veci a nasadla do autobusu. Čakala ju ťažká cesta domou. Stále len uvažovala, čo robiť. Nerozumela, prečo Boh po nej žiada niečo takéto.
Prišla domov a jej surový manžel tam už sedel čakajúc na ňu. Len čo vošla dnu, vyzliekla sa a položila veci dostala hneď vo dverách kuchyne silnú facku. Padla na zem a v jej očiach sa zračil strach. Veď je taká mladá, prečo Boh chce aby zostávala s týmto surovcom?
Ignorovala facku svojho muža a pozviechala sa zo zeme. Prešla aj so svojimi vecami do izby a vybalila sa.
Deň po dni plynul a ona stále nechápala, prečo to chce takto. Prečo jednoducho nemôže od manžela odísť. Jedného dňa však zazvonil telefón a v ňom sa ozval hlas lekára. Oznámil jej, že jej muž bol opitý a nabúral autom do budovy. Škoda, ktorú spôsobil bola obrovská no horšie bolo, že zomiera.
Prestrašená Joan si zobrala nejaké doklady, peniaze a bežala do nemocnice. Vošla do izby manžela. Ten na ňu milo pozrel a povedal:
,, Drahá Joan, ja hlúpy úbožiak, nevážil som si ťa hoc ty si ma vždy tolerovala. Milovala si i keď som ťa mlátil. Drahá teraz zomieram a prosím o odpustenie. Lebo ak mi ho nedáš budem navždy zavrhnutý do pekla. Prosím, ja viem že si ho nezaslúžim no urob to pre Boha. Nie pre mňa. Prosím zachráň ma. Ľúbim ťa Joan!"
Ako toto povedal prístroje začali hvízdať a značili smrť Andreja.
Joan tam len stála so stekajúcimi slzami po tvári a nechápala čo sa stalo.
Odišla domov no byt bol prázdny. Bez jej manžela to bolo celkom mŕtve. Ľúbila ho i napriek tomu všetkému. Vedela, že i napriek tomu v ňom bol Boh.
Každú sv.omšu a modlitbu obetovala za svojho manžela. Až raz v noci sa jej prisnil sen kedy Joan videla svojho muža.
Bol celý v bielom rúchu a mával jej s úsmevom na perách. Vedľa neho stále Ježiš. Videla ho celkom zreteľne. V tom sa jej prihovoril: ,, Si veľmi statočná žena Joan. Miluješ bez hraníc a za to ťa odmením. Zajtra vstúpiš do klauzúrovanej rehoľe neviest Ducha Svätého a ja ťa naplním a posilním. Budem tvojím svetom iba ja. Všetko zajtra zanechaj! O nič sa nestaraj a poď za mnou! "
Pozvanie
02.03.2011 13:17:35
.. Príbeh nie je písaný podľa skutočnosti hoc možno sa to niekomu stalo a ak áno tak verte, že na vás myslím v modlitbách!
Komentáre
napísala si príbeh na zamýšľanie !
-odpustenie...vedieť,že nám bolo odpustené je oslobodzujúce...a tiež,keď odpustíme,sme slobodnejší...
-a sny...hovorí sa o prorockých snoch...to si musí každý riešiť sám,súkromne...ako to cíti...