Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Angels and Airwaves : LOVE

Ambiciózna skupina Toma DeLongea, Angels and Airwaves, je tu už so svojím tretím albumom. A hneď na úvod môžem povedať, s prelomovým. A to z dvoch dôvodov. Po prvé AvA ( alebo skôr Tom ) sa rozhodla, že album bude k voľnému stiahnutiu z internetu. A po druhé preto lebo je to, to najlepšie, čo Tom zo seba, ako spevák, autor a textár, dostal.
     Ambiciózna skupina Toma DeLongea, Angels and Airwaves, je tu už so svojím tretím albumom. A hneď na úvod môžem povedať, s prelomovým. A to z dvoch dôvodov. Po prvé AvA ( alebo skôr Tom ) sa rozhodla, že album bude k voľnému stiahnutiu z internetu. A po druhé preto lebo je to, to najlepšie, čo Tom zo seba, ako spevák, autor a textár, dostal.

 

     Albumom sa od prvých až po posledné tóny šíri pohoda, radosť, kopa energie a epickosť. Na svoje si príde každý, aj ten kto hľadá v piesňach hravosť a melodickosť a hádam ešte šťastnejší budú tí, ktorí si zakladajú na textoch ( Soul survivor, Shove, Epic holiday, Letters to God ) a tak isto neostanú sklamaní ani tí, ktorí majú radi tvrdšie gitarové rify ( aj keď tých tu je pomenej, ale v porovnaní s minulosťou je to tiež niečo „nové“ ) a lá Box car racer.

Album začína doslova veľkolepo. Úvodné intro so záhadným latinským názvom Et ducit mundum per luce znie ako z veľkofilmu. Čím viac sa blíži záver intra, tým je veľkolepejšie a je to veľmi dobrý odrazový mostík pre prvú regulárnu pieseň. Tou je The flight of Apollo. Pieseň začína akosi spoveďou a potom prichádzajú na rad tvrdé gitary znejúce ako Box car racer. Štart ako sa patrí navyše refrén je neuveriteľne vyšperkovaný slákmi. Tie v spolupráci s Tomovým spevom a tým čo spieva dodávajú celej piesni akúsi veľkoleposť a úplne iný rozmer. Let Apolla ešte ani nekončí a na nás vybafne ďalšia pieseň v poradí. Young London si zapamätáte hneď po prvom vypočutí aj vďaka výbornému úvodnému rifu. Text síce o niečo zaostáva, ale všetko to zachraňuje spev a samotná pieseň. Ak vám táto pieseň nedodá energiu a optimizmus tak potom asi trpíte celoživotnou obranou proti optimizmu. Ak Tom hovoril, že poradie piesní je veľmi dôležité, tak po prvý krát v živote nepreháňal. Neviem si predstaviť, ktorá iná pieseň by mohla nasledovať po The Flight of Apollo. Stačí keď si pustíte náhodný výber a pochopíte, že The flight of Apollo a Young London sú ako siamské dvojčatá. Rovnako ako intro aj táto pieseň graduje s blížiacim sa koncom, navyše vysoko optimistický záver mi tak trochu znie ako „nový Blink-182“. Pieseň Shove začína ešte v stopáži Young London ( v jeho outre ). Už úvodné tóny outrointa nasvedčujú, že tento krát pôjde o pomalšiu pieseň. Celá pieseň sa vyznačuje ľahkosťou, pohodou a optimizmom. Gitara, ktorá vás sprevádza celou piesňou to iba utvrdzuje. Navyše Tomom hlas sa do takýchto piesní neuveriteľne hodí. Mráz na chrbte keď Tom spieva refrén. Pieseň končí a opäť nasleduje outrointo k Epic holiday. S touto piesňou som mala najväčšie problémy. Ale keď som sa započúvala do textu tak sa môj názor zmenil. Ide o jednu z najlepších piesní na albume. Opäť vás Tom nakazí svojím optimizmom, energiou a nadšením z toho čo robí. Pri počúvaní tejto piesne máte chuť začať tancovať, blbnúť a užívať si celú pieseň a album naplno. Medzihra je dokonale dokonalá a ako stvorené na vybláznenie a nabratie novej energie a optimizmu. A keď sa už vyblbnete tak si sadnite a popremýšľajte nad textom. Nasledujú už dobre známe Hallucinations. Kým vyšli halucinácie ako singel a nikto okrem, štvorice vyvolených, netušil ako bude celý album znieť, mala som Hallucinations za najlepšiu pieseň akú Tom DeLonge napísal. Bohužiaľ teraz Hallucinations v porovnaní s piesňami, ktoré som doteraz, z LOVE, počula vyznieva ako najslabší článok albumu. Aj keď stále o hlavu prevyšuje piesne z ostatných albumov. Do celkového konceptu albumu, ale dokonale zapadá, navyše Tom text tejto piesne neuveriteľne prežíva a aj vďaka tomu je zážitok z počúvania tejto piesne obrovský. The moon atomic (...fragments and fictions ) opäť trochu pribrzdí tempo. Je to pieseň, ktorá sa vám tak isto rýchlo dostane pod kožu, navyše opäť upozorňujem na refrén a jeho text. Bohužiaľ táto pieseň nemá čím veľmi zaujať. Viem si, ale  predstaviť, že v rádiách by takáto pohodová pieseň mala úspech. Ale nebyť skvelého refrénu tak by pieseň nestála za nič. A opäť nasleduje outrointro a prichádza pieseň, pri ktorej mám pocit, že sa mi dákym nevysvetliteľným spôsobom medzi piesne z LOVE zaplietla pieseň Breathe z I-empire. Clever love má ale vyšperkovaný záver a ten to zachraňuje. A po nej prichádza pieseň, ktorá sa slovami opísať nedá Soul survivor (...2012), je ešte dokonalejšia pieseň ako The Flight of Apollo, Young London, Shove a Epic holiday dokopy. Túto pieseň si musíte vypočuť. Slohy sú bezchybné, navyše v určitých pasážach (It has a way to keep me down
I gotta say it wears me out
) má Tom naozaj pekný hlas ( keď to počúvate na mp3 ). Refrén a pasáž v čase 2:26-2:43 vám dodá kopec sebavedomia, sily, energie, odhodlania, nádeje, optimizmu. Spomínaná časť vám dokonca môže spôsobiť zimomriavky  ak sa započúvate do texu ). V tejto piesni je všetko dokonale načasované tak aby vás pieseň preniesla nikde úplne mimo, niekde, kde môžete snívať a veriť, že všetko je možné. A zďaleka nekončíme. Nasleduje ďalšia veľkolepá pieseň, presnejšie intro. Dear God, pt2, má s „jednotkou“ spoločný len text, ktorý je opäť nasmerovaný k Bohu. Inak ide o dve úplne odlišné piesne s odlišnou skladbou. Možno táto pieseň nezaujme hudbou, ale odporúčam vám aby ste sa započúvali do textu, hlavne do refrénu. A na záver prichádza akási reinkarnácia The Adventure. Ibaže, teraz má o niečo iné efekty, iný text, je o niečo modernejšie vybavená a je na inom albume. To sú 4 rozdiely medzi The adventure a Some origins of fire. Tak ako album začal tak aj končí, poriadnou dávkou energie, optimizmu, eufórie, epickosti a nadšenia. Či sa vám to páči alebo nie.

 

    Doznievajú posledné tóny Some origins of fire a ja neváham a album si púšťam znovu a znovu. Pri We dont need to whisper Tom kecal o tom, že ide zmeniť svet a, že je to jeho najlepší album aký kedy napísal. Výsledok vtedy zaostal za očakávaniami. Pri I-empire Tom tiež sľuboval neviem čo všetko, ale už bol o niečo triezvejší vo svojich vyhláseniach a I-empire bol o niekoľko tried lepší ako We dont need to whisper. Pri LOVE Tom akosi nič veľkohubé nevyhlasoval. Len stroho, akoby len tak mimochodom, povedal, že je to jeho najlepšia nahrávka v živote. Skôr to vyznievalo ako potrebné a dobre naučené PR reči, ktoré každý interpret hovorí pred vydaním svojho nového albumu. A výsledok? Tomove slová zaostali za výsledkom, opäť. Tom nahral totiž najlepšiu nahrávku svojho života a je otázne či ešte dakedy niečo také nahrá ( možno ak sa rozhodne pre reinkarnáciu piesní z LOVE ) a nahral najlepší album aký jeho fanúšikovia kedy počuli. Možno sa v niektorých piesňach vyskytujú rovnaké nápady, melódie. Ale každá jedna pieseň rozpráva vlastný, zaujímavý príbeh. Každá jedna pieseň vo vás vyvolá rôzne pocity a tým sú jednotlivé piesne jedinečné. A celý album LOVE vo vás zanechá pocit radosti, sily a energie. Tomovi sa hádam po prvýkrát podarilo svojou energiou, nápadmi, halucináciami, entuziazmom, optimizmom nakaziť poslucháčov a svoje nadšenie preniesť z albumu aj do reality.

 

Hodnotenie:  10/10

 

Tracklist

 

01. Et Ducit Mundum Per Luce
02. The Flight Of Apollo  
03. Young London  
04. Shove  
05. Epic Holiday  
06. Hallucinations    
07. The Moon-Atomic (...Fragments and Fictions)  
08. Clever Love  
09. Soul Survivor (...2012)  
10. Letters To God, Part 2  
11. Some Origins Of Fire


Old recenzie | stály odkaz

Komentáre

  1. Asi ano
    Velmi dobre poznamky, treba sa zamysliet nad tym, co sa publikuje.
    publikované: 15.12.2011 13:46:18 | autor: Pozicka (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014