Zdanlivý koniec na dne cely

a zrazu vidí to, čo iní nikdy nevideli.

 

Zo sopiek tryská láva krvi

a cítiť smrad hnijúceho mäsa.

Už nik nie je posledný, ba ani prvý,

ty udrieš a ja nepohnem sa.

 

Tu rozdávajú sa iba rany,

počuť praskot niečích kostí...

zatiaľ čo ďobú do teba vrany

a vyžierajú vnútornosti.