Miesto seba meníme svet a zháňame to, čoho niet. Schádzame zo správnaych ciest, pletieme tak veľmi zamotanú sieť. Kam spejeme? Všetko chceme? Všetko vieme? Hádam smieme? Tváre chladné, hrdé , nemé. Čo nájdeme? Kam zájdeme? Čo v nás drieme? Srdcia tvrdé, dlane jemné. Tak bleskurýchlo valíme sa dopredu, a pokoj, hľa, žiaľ, nie je tu. Rozum bystrý, plný nálezov, nápadov, no duch je lenivý a bez slov. Hádam už niet fantázie, poézie, snov? Taká je, zdá sa doba naša, takýto svet, kráčajme teda: pomaly či rýchlo? Dozadu alebo vpred?