Vzdy som presne vedel co chcem.
Rovnako som vedel, ze neexistuje ziadny "normalny" sposob ako to ziskat.

Niekolkokrat som mal moznost priblizit sa k cielu natolko, ze stacilo nastavit dlan.
Vsak tesne predtym, nez sa nervy v ruke rozhodli natiahnut ju, ciel sa rozplynul v nekonecnej hmle pochybnosti.

Az jedneho rana, tesne pred koncom tisicrocia, sa cas naplnil a ciel mi v dlani explodoval radostou :-)
Pisem tychto par riadkov s prianim, aby ste Vase ciele vytrvalo hladali, nez sa nerozhodnu, ze sa najst daju.
Vysledok byva nadherne stastny a cesta v spomienkach radostna.