Emil, Cez Vianoce ma rozveselila len jedna správa. Bohužiaľ, smutná, ale tak to v živote býva, lebo sranda si nevyberá. Zachytil som tú správu v poslednej chvíli, lebo som bol na obhliadke objektu a keď som sa vracal na vrátnicu, hlásateľka v televízii práve hovorila "farár im zaželal šťastný nový rok a o hodinu neskôr vyhoreli". Takáto správa človeka rozveselí. Nie preto, že dotyční vyhoreli, ale že vyhoreli hneď po tom, ako im ferár zaželal veľa šťastia v novom roku. Dá sa povedať, že to ferárovi nevyšlo. Postihnutí sa iste obrátia na poisťovňu, ale ak neboli poistení, asi by sa mal dôstojný pán nad celou vecou zamyslieť. V každom prípade bude po takejto poistnej udalosti dôvera veriacich v ich pastiera asi trochu naštrbená. Štedrý večer, okolo polnoci, sa vrátil Hamuliak, pohádal sa s nevestou, že mu dala na večeru rybaciu polievku a on že celý život jedol na Štrdrý večer kapustnicu. Tak sadol na vlak a za tri hodiny bol doma. Teda v starobinci. Ale my sme doma tu. Tak sme sa potom na vrátnici striedali, niekedy sme tam boli aj spolu a hrali sme šnapser. Lenže šnapser vo dvojici, to je dosť veľká nuda, tak sme potom začali hrať hajzel. Pravdaže, o peniaze. Išla mi karta a tak som za tri dni vyhral štyridsaťšesť centov, a teraz sa Hamuliak so mnou nerozpráva, urazil sa. Ale nezaplatil, hajzel To je stará osvedčená taktika dlžníkov. Keď majú platiť, usilujú sa v tebe vzbudiť výčitky svedomia, takže nakoniec sa začneš hanbiť ty, ktorému dlhujú. S Hamuliakom si už karty nezahrám. Na Silvestra sme už boli zase všetci pohromade, len Fabini sa nevrátil, lebo náhle zomrel. Išli by sme na pohreb, ale je to až v Toplčanoch, poslali by sme kondolenčný telegram, ale telegramy zrušili. Tak sme si na neho spomenuli na Silvestra o polnoci. Bolo nám ho ľúto, ale ľútosť prehlušila radosť nad tým, že sme ešte tu. Takto sme vstúpili do nového roku a uvidíme, čo nám prinesie. Ja asi tuším, čo, ale nebudem si teraz kaziť radosť. Čau. Miro

Zdroj: .týždeň  10.1.2011