Je dobré vedieť, že vety, ktoré obsahujú zápory, nás istým spôsobom ovplyvňujú.
Príklad:
Snažíš sa naučiť malé dieťa jazdiť na bicykli. Stojíš na úzkej hrboľatej ceste. Na kraji cesty, kúsok pred tebeou, je jama. Stojíš za dieťaťom a chystáš sa ho pustiť, aby mohlo ísť samé. Predtým mu však povieš: " Nechoď blízko tej jamy. Vidíš, že ju máš v ceste, tak do nej nespadni!"
Pustíš sedlo, dieťa zabalansuje a - bum! Rovno do jamy! Tesne po tom, čo si ho jasne varoval!
Ako je to možné?
Naše podvedomé myslenie totiž neregistruje zápor. Naše podvedomie vníma iba konkrétne predstavy.
Keď povieš: "Nespadni do tej jamy!", čo si asi podvedomie dieťaťa predstaví?
Dieťa si predstaví pád do jamy. Odkaz detskému podvedomiu teda znie: "Spadni do jamy!"
Lepšie by bolo povedať:
" O chvíľu a pustím. Pôjdeš po strede cesty. Pôjdeš ezpečne a rovno. Veľa šťastia."
Takéto vety vyvolávajú pozitívnu predstavu.
Cvičte sa v tom, navzájom si pomáhajte pri prenose a tvorbe pozitívnych predstáv.
Možno sa budetee smiať všetkým tým čudným vetným konštrukciám, na ktoré nie ste zvyknutí. No časom sa naučíte prirodzene komunikovať prostredníctvom pozitívnych, cielene konštruktívnych predstáv. A budete z toho mať oveľa lepší pocit.
Aj druhí z toho budú mať úžitok.
Pozitívne predstavy
14.07.2008 11:51:07
Komentáre