" Maťuška, povedz mi, prosím ťa, čo sme to za ľudia! Moju krsnú mamu na dedine roky týra jej dcéra aj so svojimi dcérami a svojím alkoholickým partnerom. Pred pár rokmi, keď chudera Eva ovdovela so 4 dievčatkami, sa všetkým uľútostilo, tak sa pri dedení všetko prepísalo na ňu, s tým, že svoju mamu, moju krsnú, doopatruje. Prvé, po nasťahovaní do domu, si nasťahovala aj nového partnera, takého smradľavého dedinského spiťáčka, o ktorého by súdna žena ani nezakopla. Postupne začala mamke nadávať, starých ku..v sa jej dostávalo, dievky, čo od  mamy videli, tiež sa naučili. Pred dvomi rokmi ju aj ubili. Dcéra Eva, s už  dospelou Janou a Janiným manželom. Riešila to polícia, stará pani mala naštiepenú kosť na rameni, žiaľ, trestné stíhanie stiahli, lebo súdny znalec napísal, že zranenie sa zahojilo do 6-tich dní. To kde si komu videla kosť zrásť za 6 dní? A u starého človeka! A nikto k nej nesmieme ísť na návštevu, hneď volajú na policajtov, že to je ich majetok a nemáme tam čo robiť.. Teraz je krsná už 3 mesiace bez elektriny. Normálne jej ju vypli, lebo majú nedoplatok 300eur a ked stará pani nedá, bude bez elektiny. Stará pani nemá, z 300eurového dôchodku ledva sama vyžije. Začiatkom novembra ma to už nahnevalo, išla som na prokuratúru tu v Blave, podala žiadosť na trestné stíhanie za týranie blízkej a zverenej osoby..."

"A?"..., pýtam sa.

"A nič! Zatiaľ sa nič nedeje, v tejto krajine ti policajti nepomôžu, úrady na človeka kašlú. Pokojne môžeš utýrať kohokoľvek, nikto si to ani nevšimne... Povedz mi, čo sme to za ľudia?!"

Aby ste nemuseli hľadať odpovede na takéto otázky, vám praje Mata Hari...