Po úvdonom slove sme si mohli vypočuť tri prezentácia, z ktorých prvé dve boli naozaj zaujímavé. Tretia bola viac technická a menej šikovne odprezentovaná.

Chcem sa však pozastaviť pri tej druhej, v podaní pana Jaroslava Círa zo spoločnosti Unilever. Ide o spoločnosť, ktorá stoji za značkami ako Rexona, Axe alebo Kleenex.

Prezentácia mala celkom spád, ale to podstatné, čo ma zaujalo je vývoj kam sa reklama ako taká uberá. Nastala ďalšia fáza spôsobu chápania reklamy. Pôvodná idea reklamy bola o podaní informácii. Aby ľudia vedeli, kde čo nájsť. Tento spôsob reklamy bol prospešný pre obidve strany a to tak, že každá zo strán toto vítala. Reklama prešla pomerne veľkým prerodom a dnes už neinformuje, ale snaží sa potreby na prezentováné produkty vytvárať.

O čo ide dnešnej reklame je, že sa snaží naviazať na našu emočnú vrstvu. Ak budem parafrázovať slová pana Círa, tak dnes už nikoho nezaujíma, že papierový kapesník je z nejakej skvelej buničiny a preto sa pri smrkaní nepretrhne a vy si nezašpiníte ruky lepkavým .... Takto prezentovať produkt, ktorý má niekto kúpiť môžete v čase keď je to vaša komparatívna výhoda, ale nie v čase keď podobnú technológiu má každý výrobca na trhu. Dnes musíte predávať "značku". Nie produkt ako taký, ale dostať sa (opäť citácia) do sŕdc zákazníkov. Ich nová reklamná kampaň ukazuje ľudí pri veľmi silných emóciach, kde prežívajú svoje radosti a na odstránenie dôsledkov (a sme opäť pri slzách a ..., ale tentokrát takých ktoré nás tešia) je poruke obrúsok Kleenex.

Čo je na tomto spôsobe pre mňa dosť silné, je že sa útoči na to najcitlivejšie miesto. Na emócie, ktoré veľmi ľahko prevládnu nad rozumom, a preto ak sa im podarí naviazať "značku" na danú kladnú emóciu, tak víťazstvo je na dosah. A to ma desí, tomu sa ťažko brániť....