Na Veľkú Noc 2013 napadalo snehu ako keby boli práve Vianoce a tak som si povedala, že nie je lepší čas ako práve teraz počas týchto sviatkov jari konečne uverejniť dlho očakávanú top dvadsiatku najlepších albumov za rok 2012. Na prelome rokov bolo podobných hodnotiacich článkov zbytočne veľa rovnako ako je zbytočne veľa poslancov NR SR. Preto som sa rozhodla  svoj článok uverejniť až teraz, keď už nebude čeliť konkurencií podobných článkov a logicky bude bezkonkurenčne najlepší. To je dôvod prečo na rok 2012 spomínam na jar 2013, moja lenivosť, nezodpovednosť a lajdáctvo s tým nemá nič spoločné a už vôbec s tým nemá nič spoločné ani moja snaha napísať diplomovú prácu. Na úvod ešte jedno tradičné upozornenie, nie som žiadny profesionálny novinár takže nečakajte odborné výrazy sťaby Paľo Habera, môj hudobný sluch sa mi doteraz úspešne niekde skrýva a ide o môj subjektívny rebríček, ak nesúhlasíte, vaša vec.

20. PALEC HORE - Smola a Hrušky
Začíname slovenskou skupinou, ktorú netreba bližšie predstavovať. Smola a Hrušky je na scéne už dáky ten rok a na konte má už zopár albumov a vydarených piesní. Nový album Palec Hore, pokračuje v tom, čo ide skupine najlepšie. Veselé, melodické piesne, správny mix ska, popu, rocku. K tomu vtipné texty, v niektorých menšia dávka irónie, čo sa mne osobne veľmi páči. Album je veselý a prináša pohodovú muziku. Osobne ma najviac zaujala pieseň Som najebaný, Feik, Nikdy to tak nebude. Jediným mínusom je skutočnosť, že album ma chytil asi na piate vypočutie. Navyše znie mi až príliš podobne ako predchádzajúci album.

19. LIVING THINGS - Linkin Park
Jedna vec sa LP musí nechať, čo album, to prekvapenie. Povedať o LP, že na každom albume hrajú to isté nejde. Môj najobľúbenejší album od tejto skupiny je Minutes to midnight, už tam bolo cítiť odbočenie do toho, čo skupina dovtedy hrala. Predchádzajúci album A thousand suns ma neoslovil, práve naopak sklamal ma. O to viac som bola zvedavá na Living things. Album ma utvrdil v tom, že Chester Bennington je výborný spevák, potvrdilo sa to, že LP majú kopec nápadov a potešilo ma to, že na tomto albume je počuť aj gitary a cítiť energiu. Je to lepšie ako predchádzajúci album, ktorý bol nevýrazný, ale človek, ktorému sa páčili prvé dva albumy, zastane sklamaný a ja spokojná lebo Living Things má výborné refrény a trochu pripomína Minutes to midnight.

18. UNORTHODOX JUKEBOX - Bruno Mars
Som objektívny človek a toto je dôkaz. Bruna Marsa nemám rada, nepáči sa mi jeho hlas, nepáči sa ako vyzerá a hudba, ktorú robí mi ide jedných uchom dnu a druhým von, poväčšine. Bohužiaľ, nepočuť Marsa je nemožné. Stavím sa, že aj keď máte vypnuté rádio a Expres hrá asi po dvadsiaty krát za hodinu jeho pieseň, tak ju počuť budete lebo hlas Bruna Marsa  je silnejší ako vypnuté rádio, je výraznejší ako ticho. Chlapec má talent ako skladateľ. Dôkazom toho je jeho debutový album. Za všetko hovorí pieseň Grenadine, tá sa páčila aj mne antiMarsovi. Unorthodox jukebox ma sklamal. Čakala som minimálne tak kvalitný album ako bol debutový. Ibaže nedočkala som sa. Už úvodná pieseň ma nudí a takto to ide ďalej, ako tak ma z nudy vytrhne singel Locked out of heaven. A celý album zachraňuje jedna jediná pieseň Natalie. Tá sa naozaj vydarila, výrazný refrén, zaujímavé slohy a dokonca ani Brunov hlas mi v tejto piesni neprekáža. Chválim rôznorodosť piesní, pohodu, ktorá z piesní ide a to, že Bruno Mars nestrká do svojich piesní elektroniku v takej miere ako jeho kolegovia. Album výrazne vyčnieva nad ostatnými popovými albumami svojou prirodzenosťou a to v dnešnej dobe obrovské plus.

17. PLANÉTA ŠŤASTIE - Známe Tváre
Jeden z mojich objavov roka 2012. Ďakujem Inekafe. Staršie piesne sa mi síce páčia viac, ale aj tak si album Planéta šťastie zaslúži miesto v mojom rebríčku. Väčšina mladých slovenských skupín, ktorá má v popise žánru slovko rock, sa prikláňajú buď k čistému rocku alebo dákemu mixu s emo, hardcoreom a neviem čím. Tuto chlapci niečo také tvrdé nehrajú, aj keď niektoré piesne minimálne tempom by zapadli aj do tvrdších žánrov. Skupina má chytľavé refrény, ponúka  v rámci svojho žánru rozmanité piesne. Medzi ťahúňov albumu patria piesne Ženy potrebujú lásku, Revolver, Tvár, Máme čas. Album občas znie viac ako pop rock a zážitok z počúvania kazí spevák, ktorý je občas prehnane afektovaný. Ak by s takýmto albumom prišla skupina, ktorá je už ostrieľaná a na svojom konte má minimálne 5 albumov, tak by si zaslúžili miesto v rebríčku sklamaní, ale na debutový album, mladej skupiny, ktorá má všetko pred sebou je to viac ako dobré.

16. GROVING UP - Look - out!
Zo Slovenska sa presunieme k našim susedom z Česka. V hokeji, futbale, tenise, v biatlone, vo vodnom póle, v konskom póle, krasokorčuľovaní sú Česi možno lepší, možno natáčajú ročne viac filmov, ale v hudbe sú lepší Slováci. Minimálne v punk-rocku a jeho rôznych mutáciách. Občas sa, ale aj v Česku zrodí kapela hodná miesta v mojej „mptrojke“ alebo dáka skupina nahrá album, ktorý ma prekvapí. Look out! som až do roku 2012 nepoznala, potom som náhodou natrafila na ich pieseň Léto 2006 a tá ma tak zaujala, že som si musela zohnať celý album a celú diskografiu. Prechádzajúce veci riešiť nebudeme a vrhneme sa na Groving up. Výborný punk rockový album, texty, ktoré neriešia žiadne veľké témy, žiadne zamilované texty. Kvalitné bicie, melodické gitary, príjemný spev. Energiou nabité refrény, ktoré si so skupinou, či chcete alebo nie, budete pospevovať. Chlapci si občas zaspievajú aj po anglicky a občas sa inšpirujú trošku známejšími zahraničnými skupinami. Plus dávam za dvoch spevákov, to sa v tejto dobe nestáva často aby takéto skupiny mali dvoch spevákov. Čas řasenku smejt je jednou z najlepších piesní albumu, aj napriek tomu, že úvod mi až nápadne pripomína Blink-182. Ale to asi bolo zámerom. No to musíte vedieť širšie súvislosti a na tie momentálne nie je čas. Možno inokedy.

15. TAKE ME HOME - One Direction
Áno vážne. Päť chlapcov zo speváckej súťaže, ktorým dávam maximálne 5 rokov a zmiznú z hudobnej scény rovnako rýchlo ako prišli a a ešte rýchlejšie ako zaznamenali úspech. Vydať dva albumy v priebehu 365 dní je hádam na Guinessovu knihu rekordov. Už viem, kto inšpiroval Green day k vydaniu troch albumov v tak krátkom časovom slede, ďakujem One Direction. Take me home je obyčajný pop, nič viac nič menej. Piesne vás na prvé počutie oslovia, zabavia, pustíte si ich možno ešte dva, tri krát ( za predpokladu, že máte viac ako 15 a éru boybandov ste už úspešne absolvovali ), no na druhý krát vás ten entuziazmus už opustí a na tretie počutie vás to už začne nudiť. Lenže je tu jedno ale. Mládenci síce majú texty tak sladké, že to až nie je uveriteľné a bojíte sa, že sa precukrujete na smrť, ale melódie samotné nie sú až také hrozné a minimálne dvaja zo skupiny majú príjemný hlas a možno po rozpade/umeleckej prestávke/odmlke dokážu dáky ten rok ešte byť úspešní. Z pomalých slaďčikov priam srší " úprimnosť " naozaj im verím každé jedno slovo presne tak ako som pred rokmi verila Brianovi z Backstreet boys či Duncanovi z Blue. Ale aj tu sa nájdu piesne, ktoré zaujmú Truly, madly, deeply  je napríklad príjemná gitarová vybrnkávačka s naliehavým refrénom. Rýchlejšie piesne sú už o niečom iné singlová Kiss you je horšia ako tá najnávykovejšia droga, tak sa vám vryje pod kožu, Back for you, I would, She s not afraid sú vydarené a človek sa pri ich počúvaní nemusí cítiť trápne aj za interpreta.Majú tanečný nádych, vynikajúce refrény. A ešte jedna vec dostala 1D ( nie, nie som ich fanúšik nezobrali ma do fanclubu pretože vraj nespĺňam vekové kritérium ) do môjho rebríčka, anglický prízvuk. Ten je nenormálne príťažlivý a u tejto sviežej päťky ho miestami dosť počuť.

14. BEHIND THE STORY - One Mile Left
Čo vás napadne keď sa povie Nemecko a hudba? Rammstein? Nena? Modern Talking? A čo taký One mile left? Nechcem byť ako Dr. Sheldon L. Cooper, PhD., ale myslela som si, že odpoveď bude presne taká, nikto z vás. Máte šancu to napraviť, dávam vám šancu to napraviť. Lebo neviete o čo prichádzate. Ak máte radi Blink-182, starých Good Charlotte, starých Sum41, Simple Plan tak by sa vám aj OML mohli páčiť. Pretože hrajú presne tú hudbu, ktorá začiatkom tohto nepodareného storočia bola v stupídnych amerických teen komédiách, bola podmasom k hrám ako NHL, Tony Hawk Pro skater. Album obsahuje 15 piesní, ktoré vás prenesú do slnečnej Kalifornie k moru, ku štýlovým „skejťákom“. Hrajú presne tú jednoduchú troj akordovú muziku, ktorá vás vždy naplní optimizmom, ktorá vás rozveselí, ktorá vo vás evokuje nekonečné žúry, po ktorých prišli kruté rána. Ak hľadáte v dnešnej pretechnizovanej hudbe to čo som pred chvíľou vymenovala, tak ste na správnej adrese. Album je vyvážený čo sa kvality piesní týka, no predsa sa tu nájdu tri piesne, ktoré ma zaujali viac. Úvodná Keep me up je presne taká aká má úvodná pieseň byť, má charakterizovať celý album a jej sa to darí. Svieža, rýchla pieseň so spevavými slohami a výrazným refrénom. Please tell 1MLthat they suck ďalšia z lepších piesní, opäť výborný refrén a prejav speváka a ak ste doteraz neprišli na to, že spevák nie je z USA, tak v tejto piesni to počuť z každej jednej slabiky. Posledná zo silnej trojice je I ll be the reason You ll left town, ktorá znie ako pocta blink-182, ten vplyv sa tam nedá poprieť, dokoca sa spevák snaží Tom DeLongea napodobniť.

13. RED - Taylor Swift
Čo sa to Taylor Swift stalo? Mám správny album? Môj prvý dojem z nového albumu Taylor Swift bol totálny šok. Nesledujem jej tvorbu podrobne, ale Taylor Swift bola vždy taká naivná trúba s gitarou hrajúca pop country s väčším dôrazom na country a teraz ? Snaha nahrať niečo iné, odlišný album sa podarila na sto percent. Album znie viac komerčne, viac popovo, viac umelo, viac prvopánovo. Jasné, country tam stále je, ale mám pocit, že v menšej miere a viac dostávajú prednosť rôzne experimenty vytvorené počítačom. Refrén piesne Red  mi celú pieseň, ktorá je inak výborná pokazil. A táto situácia sa ešte pár krát zopakovala. Miestami to znie ako keby bol celý album alebo jeho prevažná väčšina napísaná pre takú Avril Lavigne, ale tá ho z princípu a rebelstva odmietla a tak album posunuli prvej speváčke, ktorú hrali v rádiu a tou bola Taylor Swift. Tá kývla na ponuku, ale pod jednou podmienkou, že kde tu sa ešte vopchá country. Vítam zmenu, ale toto mi proste k Taylor Swift nejde. I knew you were trouble má neuveriteľne odpudivý refrén, aj keď bridge ma zaujal. Ďalšia singlová vec We are never ever getting back together má aspoň niečo spoločné s predchádzajúcou tvorbou T. Swift. A je aj celkom melodická a prekvitá nápadmi. Množstvo nápadov, ktoré sa v tejto piesni stretli si na prekvapenie nezavadzajú, ale práve naopak výborne sa dopĺňajú. Najlepšími piesňami sú Stay, stay, stay a Holy ground. Prvá menovaná, je konečne čistá country pieseň a po tých všetkých prepracovaných a efektami prepchanými piesňami vaše uši doslova budú tancovať od radosti. Aj samotný prejav Taylor hneď znie prirodzenejšie pretože v takej We are never ever getting back together či I knew you were trouble znie občas ako dievča ľahších mravov. Holy ground je zase ukážkou toho ako mal album vyzerať ak chcela Taylor mixovať moderný pop a country. Na ďalšom albume treba dať väčší priestor Taylor Swift lebo akosi sa mi nechce veriť, že niečo takéto ako tento album by napísala ona sama. Ak hej tak potom mi je ľúto jej fanúšikov.

12. HAVOC AND BRIGHT LIGHTS - Alanis Morissette
Ešte stále žije !!! A ešte stále vie napísať slušné pop rockové piesne. Aj keď tiež to už nie je to čo bývalo. Ale nech Alanis Morissette nahrá akýkoľvek album, tak jej charizmatický hlas sa nezmení a aj vďaka tomu budete jej piesne počúvať, aj keď budete vedieť, že hlas speváčky je to jediné, čo drží jej tvorbu pokope. Predchádzajúci album bol akýmsi experimentom, ktorý sa vydaril síce, ale predsa len, Morissette je silná v obyčajnom pop rockovom štýle so svojou gitarou a špecifickým prejavom, ktorý robí z každej piesne niečo viac a zároveň vám spôsobuje husiu kožu. A to aj v prípade starej klasiky Basket Case, ktorú Alanis prespievala. A poďme späť k albumu, ktorý síce nemá taký krkolomný názov aby som ho nenapísala, ale som príliš lenivá a tak ho nenapíšem, aj keď by som ho za tú dobu čo píšem tento zbytočný riadok napísala asi tak 5-6 krát. Už úvodná Guardian vás naplní úžasným pocitom odvahy, hrdosti a ešte viac navnadí na zvyšok albumu. 'til you je jednou z najlepších piesní, ktoré patria do tvorby Alanis Morissette a jednoznačne to je najlepšia pomalá pieseň od tejto Kanaďanky. Refrény spôsobia, že vás prenesú do vzdialenej krajiny, slohy vás na túto cestu pripravia a koniec piesne vás z tejto cesty pomaly a šetrne prebudí, tak aby sme nezažili šok. Album ponúka menej experimentov ako predchádzajúci Flavors of entanglement, cítiť viac návrat ku koreňom veď taká Lens znie úplne ako z predchádzajúcich albumov. Práve Lens otvára druhú polovicu albumu, ktorá je lepšia a vyváženejšia. Havoc and bright lights ma potešil, páčil sa mi aj jeho predchodca, z ktorého som bola nadšená, ale radšej mám Alanis Morissette bez výraznejších experimentov  a presne o tom je Havoc and bright lights.

11. GO - Motion City Soundtrack
Sme tesne pred elitnou desiatkou. Tú slabšiu desiatku uzatvára alebo otvára, záleží od vášho filozofického postoja, skupina Motion City Soundtrack. Ďalšie príjemné prekvapenie roka 2012, ďakujem sebe. Nečakala som takýto výborný album a hlavne som nečakala, že sa mi tak veľmi zapáči hlas speváka. Občas sú piesne strašne gýčové, upískané, premodernizované, ale punk rockový základ tam cítiť, neuveriteľne záhadnú atmosféru piesní doslova vidíte. Je to taký menší paradox, ale punk rockové skupiny vedia robiť tie najlepšie pomalé piesne na svete, také tie „slaďáčiky“. Pár príkladov? Skúste sa diskofilných detí spýtať na Sum 41 a ako prvá pieseň ich napadne Pieces, to isté s Blink-182 hneď vám povedia I miss you. Spravte pokus s rodičmi pustite im Wake me up when september ends od Green day a určite ju budú poznať z Expresu, Funka a keď im pustíte Basket case budú šokovaný, že je to jedna a tá istá skupina. To isté Simple plan a ich Untitled a takto môžem pokračovať. Motion City Soundtrack sa nedali zahanbiť  a napísali neuveriteľne silnú, mrazivú, chytľavú, emóciami nabitú pieseň, z ktorej budete mať zimomriavky na tri fázy. Prvá fáza je z hudby, ktorá je neuveriteľne smutná, druhá fáza nastane keď si prečítate text a tretia keď si, už oboznámený s textom pustíte pieseň ešte raz. A takmer som zabudla na názov tejto neuveriteľnej piesne Everyone will die. Aby ste neboli v depresií tak sa na albume nachádzajú piesne ako  Son fo gun, Timelines, Give up Give in. Album robia takým dobrým hlavne refrény, nenašla som žiadny refrén, ktorý by sa mi nepáčil. Niektoré pieseň ešte vylepšujú ( Timelines, Floating down ) niektoré zachraňujú ( Son of gun ). Veľmi príjemné prekvapenie, zo začiatku som sa bála, že to bude album o jednej dvoch pesničkách, našťastie sa to ukázalo ako totálna blbosť Go je o 13 výborných piesňach. A neviem či som spomínala, že piesne z deluxe verzie sú proste neuveriteľné.

Ak ste sa dočítali až sem, tak máte môj obdiv a vďaku. Prvú časť máme úspešne za sebou. Ale pozor, druhá, zaujímavejšia časť, je už blízko. Čoskoro sa dozvieme odpoveď na najdôležitejšiu otázku roka 2012, ktorý album ma najviac zaujal a prečo ? Koľko slovenských albumov sa do TOP 10 dostali? Zaujíma vás to? Nebudete teraz kvôli tomu spať? Tak vám sľubujem, že vaša nespavosť bude trvať len pár dní.