Ani 17. storočie nebolo pokojné. Turecké nebezpečenstvo bolo aktuálne pre celú stredoslovenskú banskú oblasť. Banská Bystrica bola priamo postihnutá aj stavovskými povstaniami. Na čele prvého protihabsburského povstania bol sedmohradský šľachtic Štefan Bocskay, ktorého hajdúsi vyčíňali rovnako zúrivo aj na strednom Slovensku. Bystričania neboli Bocskayovi naklonení, odmietali najmä jeho kolaboráciu s Turkami. V roku 1605 sa mešťania bránili hajdúchom zo všetkých síl, sily im došli a  nakoniec sa museli poddať. Značná časť mesta v týchto bojoch vyhorela.  Mesto vážne poznačil odboj sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, ktorý sa tiež servilne správal voči Turkom. Bethlen vyzval stredoslovenské banské mestá aby sa vzdali bez boja a 22. septembra 1619 vtiahli jeho bojovníci do Banskej Bystrice. Bethlen dostal pod kontrolu takmer celé Slovensko a na bratislavskom hrade sa zmocnil kráľovských insígnií. V Banskej Bystrici ho uhorský snem zvolil za kráľa. Dodnes sa dom č. 8 v Dolnej ulici nazýva podľa tohto odbojného sedmohradského kniežaťa.

                                                                   Bethlenov dom

V 17. storočí ťažba rudy poklesla, bolo to aj vplyvom spomínaných povstaní. Prejavil sa aj nedostatok investičného kapitálu, k čomu sa pridružilo aj  zložitejšie a nákladnejšie čerpanie spodných vôd. Na trhu sa objavila konkurenčná meď dovážaná z Ameriky, ktorá bola lacnejšia. Mesto malo viaceré poddanské dediny či podiely v nich. Patrili mu Kynceľová, Zvolenské Nemce, Rudlová, Sásová a podiely v Kostiviarskej a Jakube. Určitý príjem malo mesto z komory a z obchodovania. Dobré meno mali v širokom okolí banskobystrické a radvanské jarmoky. Konali sa štyri krát do roka: na deň obrátenia sv. Pavla (25.1.) (vraj na Obrátenie sv. Pavla sa medveď na druhý bok obráti. To je pranostika), deň sv. Filipa a Jakuba (3.5.) (vraj ak na sv. Filipa a Jakuba v noci prší, bude úrodný rok. Tiež pranostika), deň sv. Judu (28.10.) ( Na Šimona Judy, mrznú v poli všetky hrudy)  a deň sv. Kataríny (25.11.) (Katarína na lade – Vianoce na blate).  Jarmoky popri  materiálnom prospechu prinášali aj pestrý spoločenský prejav. Staviteľstvo aj v druhej polovici 17. storočia poznačilo tvár mesta výstavbou nových a prestavbou starších objektov. Prestavali Mühlsteinov dom na terajšom Námestí SNP č.1 aj dom č. 7. Na námestí sa dotvorila radová zástavba, ale aj zástavba v dvorných častiach. V roku 1695 sa začala výstavba jezuitského kostola, zasväteného sv. Františkovi Xaverskému. Bola to prvá baroková stavba v Banskej Bystrici a v súčasnosti slúži ako kapitulský kostol.

Nepokojné obdobie pokračovalo aj v 18. storočí, povstania a nepokoje vyvolávané odbojnými šľachticmi najviac zasahovali chudobné vrstvy. Vojskám Františka Rákócziho pod tlakom sľúbila vernosť  aj Banská Bystrica, rovnako ako aj iné stredoveké mestá. Život sa postupne začal rozbiehať začiatkom 18. storočia, stúpala ťažba, mesto malo príjmy z mletia obilia, z vyberania stojného na trhoch, poplatkov z dovážaného vína. Vyberali sa poplatky za varenie piva, príjmy plynuli aj z obchodov a bitúnkov. V tomto storočí kulminoval význam remesiel a cechov. Na prelome 17. a 18. storočia malo mesto 344 obývaných domov, z toho 233, teda väčšina stála za hradbami. Mesto trápili časté požiare a bolo ich veľa. K najväčším patril požiar v roku 1761, ktorý na dlhé obdobie zanechal po sebe  spúšť. Z viacerých epidemických vĺn v meste bol mor v rokoch 1701-1710. V 18. storočí možno zaznamenať nárast zástupcov Slovákov v banskom podnikaní a v celom životnom organizme mesta. Aj cisárovná Mária Terézia trvala na tom, aby sa každý druhý rok volili v meste za richtára Slováka. Do stolice, ktorá si aj po presťahovaní sídla do Banskej Bystrice zachovala názov Zvolenská patrilo v roku 1787 157 obcí. V roku 1787 mala Banská Bystrica 5311 obyvateľov.

19. storočie už pri svojom nástupe bolo celkom odlišné ako záver 18. storočia. Došlo k výrazným premenám vo všetkých sférach. Ani vojenské udalosti neobišli mesto, prejavili sa vplyvy napoleonských čias, revolučné obdobie rokov 1848-1849, posilnenie Uhorska v rámci ríše a iné udalosti. V čase vojen Rakúska proti Napoleonovi sa Dvorská komora vo Viedni rozhodla vybudovať v blízkosti Banskej Bystrice výrobňu zbraní. V 18. storočí v meste ešte nebývali Židia. Banská Bystrica tak ako iné slobodné kráľovské mestá vylučovala usídlenie sa Židov v okruhu 7 míľ. Židia mohli do mesta vstupovať len v sprievode stráže. Jozef II. však už pre Židov otvoril cestu k slobodnému náboženskému životu. Znamenalo to prínos aj pre Banskú Bystricu. V tom čase sa štrukturálne rozšírilo etnické zloženie obyvateľstva. Okolo roku 1850 sa v meste usadili Židia. V pomerne krátkom čase počet  Židov stúpol a tak si v decembri 1862 založili náboženskú obec. Židia v Banskej Bystrici našli uplatnenie v remeslách, obchode a vo finančníctve. Od mesta dostali miesto na umiestnenie cintorína, vystavali prvú synagógu.

                                                               synagóga na Rudlovskej ceste

Od polovice 19. storočia tu pôsobilo množstvo osobností. Zvlášť pobyt Ľudovíta Štúra a slovenských dobrovoľníkov v regióne a meste mal vplyv na uvedomovací proces. V radoch dobrovoľníkov nachádzame viacero Banskobystričanov. Žil a zomrel tu ev. kňaz, spisovateľ a prekladateľ Samuel Rožňay. Vzácne sa do literatúry, kultúrnych, cirkevných a národných dejín zapísal Karol Kuzmány, brezniansky rodák, ktorý pôsobil v Banskej Bystrici od roku 1848 ako evanjelický kňaz. Pôsobil tu aj rodák Gustáv Zechenter Laskomerský. K velikánom pôsobiacim v meste patrili Andrej Sládkovič, radvanský evanjelický kňaz aj lesný inžinier, básnik Ján Botto. Do národnej, kultúrnej a literárnej tradície patria Ján Kollár, Pavol Štefánik (otec M.R.Štefánika), Pavol Križko, Martin Čulen, Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Gregor Tajovský a iní, ktorí sa tu narodili, študovali alebo pôsobili a významne formovali dejiny mesta. Atmosféra mesta je zachytená v diele gajarského rodáka Dominika Skuteckého, ktorý sa tu usadil v roku 1891 a žil tu až do smrti. Zachovali sa početné kolekcie olejomalieb, zátišia a portréty, zákutia mesta, známe je dielo zobrazujúce ťažkú prácu kotlárov v medenom hámri a pohľad na trh na veľkom námestí pri mariánskom stĺpe. A práve Trh v Banskej Bystrici patrí asi medzi jeho najznámejšie diela. Pridám jednu perličku. Pri príležitosti výstavy Dominika Skuteckého bola vytvorená na námestí SNP živá scéna, kopírujúca toto jeho dielo.

                                                                                    toto je dielo Skuteckého

                                                               a toto živá scéha podľa obrazu

V 20. storočí sa mesto z roka na rok rozširovalo výstavbou nových objektov, modernizáciou, uplatňovaním objavov techniky. Banská Bystrica patrila k prvým mestám v Uhorsku, ktoré mali vlastnú elektráreň. Stalo sa to v roku 1908, čo umožnilo nielen zavedenie elektriny do domácností a obchodov, ale aj osvetlenie námestí a ulíc, prechod na pohon strojov novou energiou. Mesto nebolo ušetrené vplyvov 1. svetovej vojny. Narukovali desiatky mužov, z ktorých mnohí padli, alebo boli ranení. Počas vojny bola v novopostavenej budove gymnázia pri parku na ceste do Tajova vojenská nemocnica. V meste bol aj zajatecký tábor. V roku 1919 malo mesto 702 domov a 10 734 obyvateľov. Do začiatku 2. svetovej vojny vzrástol počet obyvateľov o 2 311. Do konca roku 1922 bolo mesto sídlom Zvolenskej stolice. Po reorganizácii správy v rokoch 1923-1928 sa sídlom XVIII. župy (Pohronskej), do ktorej patril aj banskobystrický okres, stal Zvolen. V medzivojnovom období Banská Bystrica patrila k najatraktívnejším česko-slovenským mestám. Nečudo že mesto dostalo názov Perla Slovenska a často sa hovorilo „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Žiada sa spomenúť výstavbu budov YMCA, Národného domu, Národnej banky československej v novorenesančnom slohu. Okrem týchto budov v Národnej ulici pribudli aj budovy v Súdobnej ulici, na Hronskom nábreží a inde. V roku 1940 mala Banská Bystrica už 13 045 obyvateľov. V medzivojnovom období ubúdalo Maďarov a pribúdalo Čechov, ktorí sa po vyhlásení autonómie a Slovenského štátu tiež museli vysťahovať. V teplých letných dňoch sa ľudia rekreovali na plavárni pod Urpínom, či na vojenskej plavárni, alebo na Hrone. Na Srnkovej sa vybudoval lyžiarsky a skokanský mostík. Po nedeliach vychádzali desiatky ľudí pohodlným chodníkom od železničnej zastávky pri kaplnke sv. Jána na Urpín, aby sa nadchli nádhernými pohľadmi na mesto a okolité pohoria. Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 došlo k viacerým zmenám i na pôde mesta. Politický život v meste sa ocitol zväčša v rukách aktívnych členov HSĽS, HG a ostatných zložiek politickej a výkonnej moci. V Banskej Bystrici žila spisovateľka Terézia Vansová, hoci v tom čase už ťažko chorá, predsa tvorila. Zomrela ako 85 ročná 10. októbra 1942. O Banskej Bystrici ako centre Slovenského národného povstania, okupácii mesta, oslobodení a prvých dňoch slobody  by si zaslúžilo napísať zvlášť článok, ktorý možno napíšem neskôr. Po vojne sa mesto ako sídlo kraja značne rozrástlo, počet obyvateľov vzrástol šesťnásobne a Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským i spoločenským centrom stredoslovenského regiónu.

Týmto končím naozaj veľmi stručný prierez histórie mesta Banská Bystrica, aj keď sa zdá že je obsiahly, je to len súhrn možno najdôležitejších udalostí ktoré zažilo mesto od svojho vzniku až takmer po súčasnosť. Snáď budem pokračovať ďalšími článkami či v podobe sprievodcu po námestí a priľahlých uličkách, kde priblížim jednotlivé budovy, alebo niečo z histórii aj súčasnosti mesta a blízkeho okolia.