Bol očarujúci. Taký nádherný... Je ho svalnaté telo ju úplne omámilo. Nezaujímalo ju nič. Vedela len, že ho musí mať. Bola to neskutočná príťažlivosť. Nikdy si nemyslela, že zažije také niečo. Vždy proti tomu protestovala, aj keď niečo také spravila jej priateľka. No v ten večer nebola pri zmysloch. Bola omámená krásou. Nemusela sa vôbec snažiť. On presne vedel na čom je, a túto situáciu využil.
Zobudila sa sama. Žiadny odkaz, žiadne stopy. Nevedela meno, vedela že ho už nikdy neuvidí. Až z jej zobudením prišlo aj zobudenie zmyslov. Pýtala sa, čo to spravila. No nemal jej kto odpovedať... Bola tam sama. Úplne sama. Prehrala si predošlý večer a začala ľutovať, že sa dala nachytať krásou. To málo, čo zistila, o neznámom mužovi, vôbec nebolo podľa jej predstáv. Ale nemohla odolať tej príťažlivosti. Keď si myslela, že už zabudne, tak prišiel ďalší šok. Bola tehotná. S ním. Nedali si pozor. Mala len 20. Študovala. Nemohla si dovoliť dieťa. Nemohla by ho živiť, ani poriadne vychovávať. Sama ešte bola dieťa. Ale vedela, že by sa ho nemohla vzdať, keby už bolo na svete. Prečo len bola taká hlúpa a nechala sa zviesť? Bolo neskoro nad tým premýšľať. Šla k doktorovi. Ten jej potvrdil novinku, no neskôr sa ukázalo, že dieťa by bolo postihnuté. Čo teraz? Priviesť na svet dieťa, ktoré bude v živote len trpieť, ktoré skomplikuje aj jej život, a o ktoré sa nebude môcť navyše postarať? Nemala na výber... Potraty boli v ich krajine zakázané.

O deväť mesiacov prišiel na svet chlapček, ktorý bol ochrnutý od hlavy dole a jeho rozum nebol poriadne vyvinutý. Všetky matky v jej okolí jej vždy vraveli: "Počkaj až budeš držať v rukách svoje dieťa. Nie je nič krajšie." No ona ho držala a myslela na to, ako mu skazila život. Bude ho musieť dať sociálke, celý život žiť s týmto bremenom a už teraz vedela, že nikdy viac nebude chcieť mať deti. Nie po tom, čo videla ako jej berú jej postihnutého syna, ktorého nikdy viac neuvidí s vlastnej vôle. Myslela na deti, ktoré mohla mať neskôr a mať nebude, pretože zákon ktorý obmedzil jej slobodnú vôľu jej skazil život...

Na druhom konci mesta, v tom istom čase, rovnako mladá žena práve zistila že po nepríjemnom zážitku, keď ju znásilnil neznámy chlap, jej okrem traumy ostane ešte aj dieťa. Nemohla zniesť túto myšlienku. Vzala osud do vlastných rúk. Našla si vhodný nástroj a snažila sa zbaviť plodu, ktorý jej pomaly rástol pod srdcom. Sama nevedela čo robiť, no nemala inú možnosť. Spravila, čo uznala za vhodné. Bohužiaľ, neodbornosť zákroku spôsobila rozsiahle krvácanie. Táto žena už nikdy neidentifikuje toho, kto bol zodpovedný za jej smrť...

Zakázať potraty nie je správny prístup. Treba začať od začiatku, nie od konca. Treba zabrániť tomu, aby vôbec vznikla dilema, či ísť alebo neísť na potrat. Bezpečný sex, zabrániť znásilneniam, a nestrácať hlavu pri láske, aby ju nebolo treba hľadať keď sa pozriete na výsledok domáceho tehotenského testu...