V máji sme boli na  Pajštúne a odtiaľ som si priniesla cudzopasníka. Ešteže má Matahár pekný škrabkací zvyk, tak toho hajzlíka na mojom mocnom chrbte večer objavil. Kliešť ako vyšitý. Na odstraňovanie kliešťov je odborník, ale skôr sa domnievam, že pred Matahárom zdŕhajú dobrovoľne... No a keď ani po týždni mi zapálený a trošku boľavý fliačik nezmizol, vybrala som sa k pani dochtorke. Bez mihnutia oka ma obdarovala receptom na antibiotiká...

Po dohode sme po mesiaci spravili odbery krvičky mojej sladkej a nielen na borélie, ale aj komplet preventívku. Lebo toto som veru zanedbávala....ja viem, hanba....

V piatok som sa zastavila v ambulancii. Pani dochtorka na mňa vyvalila veselé očká s otázkou, či ešte vládzem chodiť. Hneď som sa pozrela na svoje nôžky, bezpečne zakončené vysokými opätkami...ale nie, tie boli ok. Máte parádne nízku hladinu červených krviniek a železa.... Veď musíte byť unavená ako kôň... Ty jo! Tak to, čo som si myslela, že je lenivosť, a že to búšenie srdca po námahe mám zo staroby, bola anémia ako bič... A borélie? Tie boli na hranici normy, tak je viac ako pravdepodobné, že ten sviniar kliešť mohol byť infikovaný... Chvalabohu, aspoň cholesterol mám v norme, inak by som musela zmeniť maslo, ako to káže tá teta herečka v reklame a veru, ja mám radšej to moje.....

So železom na recepte a s vedomím, že to so mnou nieje až také zlé, som sa pekne poďakovala a klopkajúc opätkami vytratila do víkendu....

Preventívne zdravý pondelok praje Mata Hari... a navštívte svojich dochtorov, oplatí sa to...