Zastala spolu so svojím vozíkom. Následne otvorila dvere. Vrátila sa späť po vozík a vstúpila dnu do triedy. Začala upratovať. Chytila do rúk svoj mop a myla ním drevenú podlahu. Niekedy na chvíľku zastavila, aby zdvihla stoličky na stôl a zanadávala si na neporiadnych študentov. A to ju ešte čakalo odpratávanie tých PET fľašiek, žuvačiek a iných vecí čo tí lenivci zabudli vyhodiť. Vždy ju to dosť vytočí.

Preto si sadla na tapetu, otvorila okno, vytiahla cigaretu, ktorú si vzápätí zapálila. Potrebovala na chvíľku vypnúť a oddýchnuť si. Bol to náročný deň a už stačí urobiť iba zopár maličkostí a môže ísť domov. Posledný krát do seba vtiahla nikotínovú drogu a zavrela okno. Zobrala handra k umývadlu. Namočila ju. Vybrala sa umyť tabuľu, ďalšia úlohu, ktorú musí spraviť, lebo ju tí leňosi zabudli. Vybrala sa umyť tabulu, ale zrazu... zrazu na nej uvidela slovíčko, pri pomyslení na ktoré sa jej vynorili spomienky.

 „Poissonové delenie“. To slovné spojenie ju vrátilo o tridsať rokov dozadu. Vtedy trávila v tejto triede celé hodiny, dni, týždne. Iba trávila. Mimo školy na učenie úplne zanedbávala. Preliezala z ročníka do ročníka len tak-tak. Niekedy aj vďaka menším službičkám... Spomenula si ako vlastne trávila tie krásne roky. Ako sa piatky zabávala. Aké potoky alkoholu v tých zlatých časoch prepila. Aké davy chalanov ju v tom čase naháňali. Ako jediné čo ju zaujímalo boli chalani, chľast a zábava. Ako ju mali vtedy radi, keďže bola populárnou. Ako podcenila maturitu. Ako chcela zvládnuť skúšku dospelosti tak ako zvyšok písomiek – bez učenia. A ako to aj dopadlo.

Vďaka pomoci profesorov zvládla skúšky z dejepisu, slovenčiny a angličtiny. Na matike však pohorela. Vytiahla si „Poissonové delenie“ a mala vysvetliť, čo to je a vymyslieť nejaký príklad naň. Jedna z najľahších otázok. Tých päť minút bolo asi jej najhorších v celom živote. Ani pri veľkej snahe skúšajúceho naznačiť jej o čo sa jedna z nej nevyšla ani jedna súvislá veta. Tento ju nemohol nechať prejsť. Ale dal jej druhú šancu, druhý termín, po prázdninách. K tomu však nanešťastie nedošlo.

Medzičasom si nedala pozor a otehotnela. Otehotnela a namiesto štúdiu, ako u iných jej rovesníkov, musela dať prednosť materskej. A potom ďalšej... Nakoniec skončila tam kde je teraz. Vo funkcii, ktorou tak pred časom pohŕdala. Upratovačka na strednej škole, ktorú predtým navštevovala.

Potom ako dlho len tak pozerala na tento nápis na tabuli a spomenula si na život pred a po ako sa s ním prvýkrát stretla, zobrala handru a zotrela ho z tabule. Bodaj by ho mohla zotrieť aj zo svojho mozgu...