Je smutná... Smútok prenikol cez kožu, dostal sa do krvného obehu a odtiaľ veľmi rýchlo do srdca. A teraz bolí.... tak strašne bolí, pre tú bolesť prestáva vnímať slnko, leto, úsmevy iných... Bolesť je tak silná, že strháva celú jej pozornosť na seba.

Chvíľami má pocit, že už nedokáže myslieť na nič, len na neho. Je všade, prenikol celým jej telom a mysľou. No myšlienka na neho jej neprináša pocit radosti ale nesie zo sebou utrpenie, beznádej a neskutočnú bolesť. Áno, aj myšlienka môže bolieť.. Prečo láska tak strašne bolí? Toto je veľmi silný koncentrát citov. Dal jej nádej... Ale načo? Mohol to radšej ukončiť hneď a nenechávať ju umárať sa.

Dá sa zomrieť z lásky? Začína mať pocit, že áno. Ale, to nie je milosrdná smrť, je to pomalé, strastiplné umieranie. Láska je  parazit, ktorý sa najprv začne priživovať na našej mysli, rýchlosťou blesku preniká do srdca. Tam sa zabýva, postupne sa rozmnožuje až nás nakoniec zožerie. Zožiera nás zvnútra, cieľavedome, nahlodáva našu dušu. Nakoniec z nás ostane len bezduché nič. Nič rozožraté láskou. Láska vôbec nie je krásna. Láska je zlá a boľavá....