Po naozaj únawnej nedeli prišiel, ako je to už dobrým zwykom pondelok a s ním odchod na relaxačný jednodňowý wýlet spolu s rownako naladenou skupinkou ľudí dychtiacich po oddychu. Z najwäčšej slowenskej dediny (t.j. Bratislawy) trwala cesta neklimatizowaným autobusom cca hodinku a pol. Po príchode na miesto činu nás čakal prwý takpowediac šok, nakoľko sme si museli wyšlapať celkom dosť dlhý kopec pod uhlom asi 45 stupňow, čo je na krehké žieňa ako som ja pod wáhou aj keď celkom ľahkej batožiny celkom dosť. Po namáhawom wýstupe k samozwanému akožehotelu nás čakal šok číslo dwa, pretože nám oznámili, že izby ešte niesú upratané a pretože sme boli dočasne bez strechy nad hlawou, weselo sme si to zišli opäť kopcom späť na samozwané akožekúpalisko, kde mala H2O približne 15 stupňowú tepotu, bazén sotwa metrowú hĺbku a celodenné wstupné na tento zázrak nás stál 30 korún. Predýchali sme to a po 3 hodinowom nudení sa pri studenej wode nám začalo pršať, tak sme sa opäť teperili, tentokrát s batožinou a w daždi hoooreeee k nášmu akožehotelu, kde na nás čakal obed a izby. Aspoň sme si to mysleli, lenže tetám upratowačkám ešte neprišli čisté obliečky, tak sme sa usadili do jedálne, kde začali roznášať obedy. Vepřo-knedlo-zelo. Teda chcelo sa to tak twáriť, nakoľko to bolo akožewepřo-knedlo-zelo including wlasy nejakej z kucháriek t.j. špecialitka tamojšej kuchyne. Po wýdatnom obede z ktorého som zjedla asi jednu knedlu sme už konečene mali dostať izby, no znowu sme boli odsúdení na dwojhodinowý pobyt w krásnom prostredí už spomínaného chcelobysatwáriťkúpaliska. O štwrtej hodine poobednej sme sa konečne dočkali wysníwaného tepla dočasných postelí. Po náraze nekoho batožiny na jednu z postelí sa síce prepadol matrac, ale to už boli tie menšie nepríjemnosti celého dňa, ktoré týmito osudnými minútami zďaleka nekončili. Na šiestu bola ohlásená wečera, no štwrť na sedem nás prestalo bawiť búchaať na dwere jedálne, tak sme sa dostali do slownej roztržky s jedým so zamestnancow, z ktorého nakoniec wypadlo, že newedia kedy wečera bude a že máme prísť na siedmu. Plný znowunadobudnutého elánu sme sa otráwene pobrali na izby. O siedmej nás čakala wečera. Rizoto... mám pocit že to mäso, čo sa nezjedlo na obed tam bolo tiež... o ôsmej sme si mali opekať, ale špekačky dorazili okolo trištwrte na dewäť, tak sme sa na to, ľudowo powedané wybodli a išli na naše kruto wybojowané izby, kde sme sa z recesie začali chystať na hlásenú diskotéku, ktorá bola nakoniec asi jediným pozitíwnym aspektom celého pobytu. Po 4 hodinách tancowania a 6tich skonzumowaných piwách som zaľahla do postele, kde som ešte stihla do seba napchať balíček chipsow a chrumiek a o druhej som sladko zahajala. Keď ma o siedmej zobudili spolubýwajúce, že raňajky sú w jedálni, myslela som si že ešte spím, nakoľko som bola úplne zničená. Lenže sen to nebol, tak som zišla rezignowane dole a zjedla rožok na stúhanku s medom a k tomu párok. O dewietj nás z izieb wyhostili, takže sme boli opäť odkázaní na skorokúpalisko, lenže niekto inteligentný wymyslel, že sa pôjdeme presť do lesa na dajaký zrúcaný hrad, kde sa mi newyspatej a hladnej naozaj chcelo ísť. Odowzdane som teda kráčala hodinu do kopca, cez rôzne zaujímawé prostredia, ako dedina, lesná cesta, cintorín, bagrowisko... po wýstupe jedna z mojich spolutrpiteliek nešťastne spadla a wytkla si členok, čím sa končili turistické plány a odkráčali sme na spomínané skorokúpalisko, kde sme mali stráwiť 4 a pol hodiny do odchodu autobusu. Po pol hodine nás to už ale naozaj prestalo bawiť, tak sme sa zdwihli a šli nawštíwiť Trnawu, kde sme sa naobedowali, pretože sme w akožehoteli končili raňajkami a po konečne naozaj dobrom obede bez genetických pozostatkow ľudí čo jedlo priprawowali, sme sa pobrali konečne späť, do našej milowanej Bratislawy.