Nad celou krajinou začalo mierne pršať. Nad celým územím krajiny sa preháňali ťažké mraky. Akoby príroda vedela čo sa dnes stane.

   Nad celým územím zavládlo šero. I vo svete do ktorého sa bežní ľudia nedostanú zavládlo veľmi podobné počasie.

   V priečnej ulici už čakali skupinky Fénixovho rádu. Nemohli sa už dočkať, kým sa sem premiestnia ich protivníci. zrazu sa nad celou ulicou zaznel zvuk premiestnenia. 

   Všetci boli prekvapení, aké množstvo protivníkov sa dostavilo. Predpokladali že ich bude niekoľkokrát viac.  Síce ich bolo len dve desiatky, ale vzbudzovali rešpekt.

    Ich čierne plášte viali v smere vetra. Kto týchto ľudí nepoznal, tým naskakovali zimomriavky, lebo ich čierne postavy zahalený v habitoch vzbudzovali nesmierni strach. Ale členovia rádu vedeli, že je len zastrašovanie a tak ešte v utajení sa k nim nenápadne blížili.

   Prvá skupina na čele s Luciusom sa vydala smerom k obchodu, kde sa dali kúpiť habity. Oni vedeli že ich majiteľka sympatizuje k Fénixovmu rádu, tak pre to vstúpili do malej predajne.

   Majiteľka p. Matillová keď zahliadla kto sa do miestnosti blíži, dostala strach, pokúsila sa utiecť zadným vchodom, ale keď začula ako niekto z tajuplných postáv vyriekol „cruccio“, v behu spadla v bolestiach na zem. Neskrotená bolesť jej prebiehala celým telom.

   V tej istej chvíli ďalej od nich začala útočiť druhá skupina smrťožrútov. Mučili všetkých ľudí, ktorý nestihli utiecť. Boli ich päť, všetci pocítili na vlastnej koži nenávidenú kliatbu cruccio. Traja smrťožrúty ich mučili, ostatný zatiaľ hliadkovali neďaleko nich, aby ich nikto nemohol rušiť v ich odpornej práci.

   Zrazu všetci traja spadli na zem v bezvedomí, len zazreli oranžový lúč svetla, ktorý do nich narazil, pochádzal od Siria, ktorý vyriekol kliatbu „mobilis electra“, túto kliatbu poznali len členovia jeho rodiny. Z jeho prútika sa vyrútil oranžový lúč svetla, ktorý sa rozdelil na tri časti, ktoré sa vpili do troch čiernych postáv.

   Nestihol si vyčarovať štít, keď doň ho narazila kliatba z ďalších protivníkov, ktorý sa zrazu objavili pred neho. Rýchlo spadol na zem, na pomoc mu prišli traja z rádu, ktorý začali hneď konať.  Zatiaľ sa len stíhali vykrývať vyčarovanými štítmi, ale keď sa znovu postavil Sirius na svoje nohy tak prišli i do protiútoku.

   Zo zadu smrťožrúty začali nejakú kliatbu, ale nestačili sa otočiť a dva z nich hneď spadli z veľkým buchotom na zem. Zozadu ich napadlo mladá čarodejnica Tonksonová, ktorá na ich poslala kliatbu „sersuenptria maxima“, ktorú poznali len aurorovia, ktorý patrili medzi nich.

   Zatiaľ v obchode, kde sa odohrávalo mučenie, prišli na pomoc ostatný z rádu, ktorý hneď začali konať. Túto skupinu viedol sám slávny Dumbledore, ktorý hneď poslal kúzlo „experliamus“, ktorého hneď odzbrojil a následne zviazal kúzlom, to isté urobili i ostatný z rádu, nakoniec tu ostali len dvaja zastánci temného pána, ktorý sa hneď premiestnili.

   I vonku na ulici ich zostalo pomenej nebolo ich ani päť, a tak rýchlo  vyriekli „avada kedavra“, hneď na to sa premiestnili preč. Členovia sa stačili len vyhnúť smrtonosným kúzlam, ale nestihli im to oplatiť. Tí ktorý ostali ležať boli v bezvedomý, tak ich hneď zviazali.

   Neďaleko nich sa nachádzali krby, v ktorých sa objavili zelené plamene, ktoré hneď uhasli. Z nich začali vystupovať  aurorovia, ktorý hneď sa ujali situácie. Medzi nehybnými telami ležal aj Snape, ktorého poslali do ministerského väzenia.

   Keďže členovia rádu videli, že im neostala žiadna práca, začali sa premiestňovať na ústredie.

   Z neďalekého rohu sa prizerala postava v jasnom snehobielom hábite. Nebolo jej vidno do tváre, kvôli šeru ktoré tu panovalo. Celú situáciu si prezerala, nechcela pomôcť, len bola zvedavá ako to všetko dopadne.

  Keď prišli aurorovia z ministerstva mágie, hneď zmizla v bielom záblesku. Nebol počuť žiadny zvuk, bolo vidno len jeden záblesk a nič iné.