- Héj - ozvalo sa spoza baru a žiarivý úsmev plnotučného Mlieka zaiskril barom naťahujúc dlaň cez bar smerom k prichádzajúcemu - pifko ako obyčajne ?
Prikývol a pohľadom ukázal spýtavo na ryšavú .
Mlieko zvesil kútiky a naznačil strhnutie prstena a hodenie ho kamsi .. bolo jasné, že minulosti . Čapoval pokojne ďalej a pokyvoval dobrácky hlavou .
V bare panovala klasická dobrá nálada, futbálek plný, hudba hrala , pivo sa točilo .. všetko na pravom mieste až na ryšavku .
Útly bar s vlastníkom, ktorý strážil duše prichádzajúcich.
Uchlípol si z piva .
- Jak sa ti darí ? -opýtal sa a usrkol z piva. Mlieko nadšený z potenciálneho dialógu, ktoré radil v prvom rade k svojej práci sa oprel veľavýznamne o pult a zapálil si .
- Mno kšefty idú ako vždy, tam kde je dobrá naláda . Budem tu mať dobrú kapelu cez víkend..A vlastne ty ich poznáš .. Jonášovia prídu . Už mi chýbajú ich bubny, tak som si ich zase raz kúpil.
- Sú dobrí , sú tak dobrí, že na nich zase raz sem prídem - usmial sa . Ruka na pulte sa otočila dlaňou hore .
- Čo pije ryšavá slečna ?
Mlieko pozdvihol oči k povale a vyfúkol dym - Záleží o aký časový úsek sa zaujímaš a ktorý deň :) .
- Ha ha - , ozvalo sa od odvrátenej hlavy.
- Ok, tak trebárs poslednú hodinu .
- Poslednú hodinu Red Bull s vodkou. Ale myslím, že už snáď aj dopíja .. - opatrne skúsil .
- Ani náhodou - ozvalo sa zase spoza vlasov .
Zdvihla hlavu neotočiac sa k neznámemu a oznámila - Prosím si ďalší drink . - pretiahla drink až z toho bolo drunk, čo bola najskôr pravda .
Oprel pohár k ústam a sledoval profil . Plné  ústa , ťažké čierne mihalnice, výrazne lícne kosti a jemné jamky po častom úsmeve . Kruhy pod očami.
Sedela vystretá , dlhé čierne jednoduché šaty pretiahnuté až po brušká ruky zdobili široké náramky . Nahla sa cez pult a ukradla Mlieku cigarety.
Tak tam sedela vzdialene v tých čierných obtiahnutých šatách . Skĺzol k nohám . Zakvačené o barovú stoličku , na špičkách na jednej nohe jej ledabolo visela vyzutá sandála s ktorou hompáľala. V rovnakom tempe ako krútila prsteň .
"Otoč sa." - napadlo ho v momente, keď sa k nemu otočila a uprela na neho modré oči .
- Budeš ma ešte dlho okukávať ? - opýtala sa vážne a vzala si drink nie tak vážne . Natiahla sa po slamku a pustila ju do pohára.
Mlieko sa pobavene usmial, poznal dievčinu . Síce relatívne krátko na jeho dlhoročné poznania ľudí ale získala si ho. Získavala si mužov ľahko. Nie práve v depresívnej nálade, ktorou mu zamorovala bar posledné dni , čo bral ako nevyhnutné občasné zlo ... nakoniec stretával sa so smútkom tak často ako so šťastím , láskou alebo neverou . Bar si toho mnoho uchoval v jeho spomienkach . Už si prial aby k nemu niekto pristúpil aby dal priesotr snáď počiatku neštandardného rozhovoru, ktorý mohol ryšavku prebrať , keď v tom sa do baru nahrnuli futbalkári a zavalili ho požiadavkami .
- Už nebudem - usmial sa a oprel o ňu teplé hnedé oči . Až ju to zaskočila ten náhly príjemný pocit z toho hlasu a pohľadu.
- Fajn  , lebo dnes neni na čo a nemyslím, že bude . Nehodlám sa s tebou vyspať . - oznámila lebo ho chcela odpudiť. Odpudiť a byť sama .
To bol jej ortieľ, trpieť pre lásku , na to bola dnes pripravená a odhodlaná. Bola obeťov lásky a mienila si to patrične vychutnať , nakoniec nie prvý krát a rozhodne sa necítila , že posledný . Rozkmitala v tichu odpudivej myšlienky topánku a zavrtela sa .
S pobavením sa na ňu pozeral . Odpíjal si z piva, akoby nič nepovedala a vzal si noviny, ktoré ležali hneď po ruke .
Aj ona si odpíjala, neodpudila, a dokonca nič sa neudialo . Čakala nejakú ftipnú poznámku o tom že je trápna a namyslená . Nič . Ticho.
Ticho si čítal noviny a viac na ňu nepozeral. Pila a to ticho už nechcela.
Fajčila a fajčila . Nespokojná . Letargia na chviľu ju opúšťala . "Hej , otoč sa" - panovačne mu rozkazovala v mysli .
Ale muž mlčal a čítal a ešte si provokatívne oprel lakeť o stôl . Prezerala si ho zboku.
Vysoký .. blondohnedé vlasy na krátko, vkusne oblečený a tie oči. Starší akosi dospelí dospelí.Pyšne si pripomínala , že o ňu prejavil záujem v dialógu a zabúdala chvíľami na nostalgiu .
- "OK, tak sa s tebou vyspím" - povedala a zrazu jej to prišlo strašne smiešne .
V tom momente už sa na tvári čítajúceho rozlial úsmev ale tvár nezdvihol .
- Nemám záujem - povedal a pozrel sa na ňu priamo. Bola celkom blízko s tými modrými očami.
Prekvapene na neho pozrela . Mohol jej to predsa povedať pred tým ! Zalial jej tvár rumenec.
Bola tak rozkošná v tej chvíli pre neho , že sa pobavil nad búrkou , ktorá sa strhla po hrozne dlhom čase v jeho vnútri .
Divoká mačička, nefalšovaná ... s ostňami a hravosťou .Tragický chladný výraz na tvári sa rozplynul a ten druhý sa mu páčil omnoho viac .
Nechcel sa s ňou hrať, mal rešpekt pred porozchodovými ženami . A nemal potrebu liečiť dušu aj mimo práce .  Ale keď takto sama sa rozhodla hrať, neodolal na chvíľku.
- Ale možno inokedy by som mal - uvoľnene sa rozosmial a jej tvár konečne nadobúdala prirodzenú farbu a oči zažiarili .
Spravil to, aby bola spokojná, aby nezostala jeho veta príliš drsne i keď pravdivo visieť vo vzduchu .
A jej oči zažiarili a rozosmiala sa , oočila veselšie tvár k slamke a pri sŕkaní , žužľajúc ju , otáčala k nemu oči a usmievala sa .
- Sa volám Kaťa - dožužlala a vystrela k nemu ruku spontánne .
- Richard  , teší ma . - v tej chvíli sa objavil jeho kamarát .
- Dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme , budem ťa musieť opustiť teraz . Tak krásny večer . - Pozrel na ňu , vzal si pivo a vybral sa za Petrom .
- Mno mne krásny ... aspoň tebe . - povedala smutne a zamiešala vodku .. Bola tam tichá prosba ale nechcel ju počuť.

Sadol si k stolu , tak že zdiaľky na ňu videl. Na rozchod je každý sám , Zrzka ale na život nie . Vravel si keď pil ďalšie . A že ten život opať cítil, keď na ňu pozeral .

Preco je na rozchod kazdy sam ? Bože, čo keď budem stále sama ?  - štrngala  ľadom so slamkou . "Ľad , zmením sa na ľad!" , napadlo ju.
Bola to krásna kryštálová predstava . Nahá a prostá. Už sa tam skoro videla ...

...ale za chvíľu, opitá a tak , skôr ako v tej reklame na vodku .
Ako stojí polonahá v ľahkých šatách akože na ľadovej ploche vo flaške vodky a krásny fotograf sa snaží zachytiť jej krásu .Tá predstava jej bola bližšia . Už sa videla na večierku až kým si nespomenula, že má byť predsa nostalgická a že je opustená . A že aj bola si spomenula , aj na prázdnu posteľ a skriňu a že tam neni jeho hrnček  a tak vôbec ..
"Bodaj by si sa zmenil na soľný stĺp" - zahlásila v duchu a to detské zaklínadlo začalo fungovať ..alebo piata vodka .
Každopádne sa vzpriamila , zakývala na Mlieko .
- "Prosíííím , zavolaj mi taxík .."  - zašepkala a zažmúrila oči , ako pri hrozne veľkom tajomstve .
Vybavil, všetko vybavil . Taký bol a bol preto rád.
Hľadel na ňu ako si opiera tvár o ruky , keď telefonoval .
- Máš to mít defče , je to tu za pár minút , je blízko .
- A prečo ma nechcel ? - spýtavo a hrozne očakávajúco na neho sa obrátila s otázkou
- Je na mne niečo zlé ? - upažila pri tom .
Mlieko sa rozosmial a priateľsky ju pohladkal po hlave .
- Nič na tebe nie je zlé, musíš sa vyspať a zajtra sem nepríď .
- Nemám prísť ? - pozrela polosmutnými očami neuveriteľne bezbrannými tým pitím .
- Zobereš to za mňa - zakričal na Rona cez celý bar.
Obliekol jej kabát a vzal ju pod pazuchu . Doniesol ju pekne k taxíku, nahlásil adresu a pred zatvorením dverí jej povedal - Nebol ten pravý, zlato .
- Ja viem, vieiiiem - pokyvovavala hlavou a ľahla si na sedačku s poloúsmevom .
- Práve je len zlato , že ujo taxikár ?

pokracovanie  : Ako zvoni skoncena laska (tu tu tu)