Sú už veľký a preto môžu robiť, to čo robia veľký. Môžu fajčiť, piť. Určite už veľakrát počuli, že fajčenie škodí zdraviu, že je to droga, silno návyková a len veľmi ťažko sa jej potom zbavuje. Nič z toho, neberú to na vedomie. Falošným pocitom slobody si na seba berú väzenie návyku.

Ťažko sa im čudovať. Kto by veril dospelým, že fajčenie je také hrozné, keď po prednáške o škodlivosti si sami zapália. Na ulici 5 billboardov a všetci sa na nich náramne bavia, usmievajú. Kto by veril, že to spôsobuje rakovinu, keď hneď nie, ale až za dlho a to sa predsa mohlo stáť i samo, inak.

Sloboda je ale i možnosť rozhodnúť sa, že ja nechcem, nemusím. To sa ale potom v parte ťažko obhajuje, že nie som sraľo, čo sa toho bojí, že nie som pod vplyvom dospelých a môžem si robiť čo chcem. Takto paradoxne kvôli demonštrácii slobody, neslobodne podstúpia veci, čo ani nechcú. Smutno mi je, keď ich vidím, ale čo s tým. Od cudzieho dospeláka rozumi do hlavy, to nie, na to mi neskočia.