Ja som Peťa a som rada, že Vás spoznávam. Asi sa čudujete, prečo sem píšem práve ja, alebo sa proste čudujete. Takže sa budem snažiť Vám to v skratke vysvetliť.

    Minule si tak kvasím na Pokeci v miestnosti Kaviareň a len tak si listujem profilmi vyfiltrovanými mojim sitom. A natrafím na "obeť". Chalan, 17 rokov, hnedé vlasy, hnedé oči, na fotke bielomodré pásikavé triko, proste priemerne vyzerajúci mladý človek. Dôvod, pre ktorý som mu napísala, ale bol, že tam mal kdesi napísané že počúva jazz. Tak som mu napísala, niečo v zmysle, že ako môže takú nudnú hudbu počúvať. On, ale naísal niečo v zmysle, že to nieje pravda, že jazz nieje nudný, že na akých koncertoch on bol a aké to bolo "súúpééér". Takže som hudbu nechala tak. A ani neviem ako, dostala som sa ku knihám. No myslím si, že zbytočne číta knihy, ktorým nerozumie (kto by už dobrovoľne čítal Kafku) a on, že tomu rozumie a tak. A on že nechaj tak, a stále sa ma len pýtal, že čo čítam a pôsobil dosť vtieravo, ale ako povedal on, "dá sa na to zvyknúť". Nakoniec vyplynulo, že píše. A tak som sa ho spýtala, že čo. A on dal klasickú odpoveď, ktorá núti človeka pozrieť si to : "to sa nedá opísať, to treba čítať" a potom za to vychcalo dal "vyplazujem-ti-jazyk" smajlík: ;-ú a čakal čo spravím. Tak som to jeho otravovanie nevydržala a pozrela som si jeho blog. Prvé čo ma zaujalo bol "názov", Pierre l´Écharpe. Prečo by si niekto dával umelecké meno? To sa hanbí za to svoje? Alebo sa bojí, že si ho niekto nájde? Alebo sa hanbí za to čo píše? No nechám tak. Takže som si prečítala pár poviedok, nebolo to zlé ale všetko to bolo tak trochu rovnaké, nejaký ten opis ženy, známa značka, snobská terminológia, miešaný nápoj, slabý dej, aj keď, ako už povedalo veľa ľudí, opisy boli celkom pekné a nakoniec snaha o nejaký ten moment prekvapenia, stále predlžovanie, nerozhodnosť, prvoplánovosť, "zaujimavé" názvy a snaha vyjadriť nejaké neurčité myšlienky či všeobecné pravdy, slabé ponaučenia a nepochopené snahy o vtip. Tak som mu to aj povedala. Podobnými slovami ako píšem tu. A ešte som pridala provokačne vetu "Veď to už môže písať každý!". A on sa dal vyprovokovať a napísal "Tak niečo ty skús napísať keď si si taká istá".

    A to ma priviedlo až sem.
    Robím niečo, čo som v živote nerobila.
    Píšem.
    Rozhodla som sa, že niečo napíšem o sebe a v ďalšom článku napíšem niečo poviedkovité.

    Takže. Ako som už povedala, som Peťa! Som človek ako každý iný, dve nohy, dve ruky. Mám 15 rokov. Skade som to vedieť nepotrebujete, stačí hádam to, že gympel, na ktorý idem chodiť (ach tí rodičia), je v susednom meste, asi 4 km odo mňa. Som priemernej postavy. Hnedé vlasy, zeleno hnedé oči. Dá sa povedať, že som veľmi náladová. Mám rada filmy, mangu, hudbu. Filmy najlepšie romantické alebo tie s Tomom Cruisom. Mangu čítam krátku ale je to super. Hudbu väčšinou čo beží v rádiu a ešte mám rada Emo, rock, indie. Kamaráti o mne tvrdia, že mi šibe, ale podľa im šibe a nevedia čo hovoria, len málo ľudí ma chápe. Takže, to by bolo zatiaľ všetko...

    p.s: Peter povedal, že sa podobám na jeden obrázok, čo mu nakreslila akási kamarátka z Blavy tak mi ho poslal. Ja som si ho trošku upravila a pridala svoj podpis, to ale neznamená, že si k nemu dávam nejaké práva. A tie čísla si nevysvetľujte nijak. Sú to len pekné čísla a zároveň dátum, ktorý je pre mňa tak trochu dôležitý.

    Ďakujem za pozornosť, teším sa na Vaše komentáre!