Človek sa ráno prebudí a aj po desať hodinovom spánku sa cíti unavený. Jeho snaha nad všetkým frfľať je zatienená apatiou. "Čo je to apatia? Neviem a ani ma to nezaujíma!"  Žiadne pocity, nijaké naplnenie, šťastie nedosiahnuteľné a vo vnútri  - v hrudi  duša zakliesnená vo zveráku. Duch človeka vystupuje mimo telo a žijú si nezávisle na sebe. Zrak sklenený a pohľad do neznáma, žiadna mimika, úsmev sa nepoužíva, dotyky sa necítia a čas plynie mimo neho.

Prišla som na to, že som prekonala "syndróm vyhorenia".

Môžeme ho pokladať za civilizačnú psychickú chorobu. Domnievali sme sa, že postihuje len ľudí v strednom a staršom veku, kým nezačali pribúdať prípady adolescentov a mladých ľudí. Znie to až zaražajúco, že práve niekto, kto má povinnosť tešiť sa zo života, premýšľa nad svojim bytím a zachádza až do extrémov, kde zvažuje svoje samozničenie -  hľadá smrť.

Pomoc existuje a je tu. Vyhorený človek ju ale nesmie hľadať v kruhu svojich rovesníkov. Viem, že všetci okolo sa mi snažili veľmi pomôcť, ale moje rozhovory s nimi mi viacej ubližovali ako pomáhali. Ja im to nezazlievam, pretože viem, že mi chceli dobre, ale ja som v tých okamihoch chcela počuť niečo iné. Nehľadala som monológy o šťastí a o lepšej budúcnosti, keď  tá pre mňa neexistovala a ani som ju nehľadala.

Úľavou na duši sa mi stal rozhovor s mojimi rodičmi. Oni mi nehustili do hlavičky rozprávky o krásnych a šťastných koncoch, oni mi ukázali svoju lásku a podporu práve vtedy, kedy som nevládala stáť na vlastných nohách. Neriešili moju situáciu, ale dali mi voľnosť, aby som vedela, že pri každom svojom rozhodnutí budú veďla mňa.

Vyhorenie je proces dlhodobý.  Nastáva postupne a na dotyčnom je to zjavne pozorovateľné. Tak ako je duša chorá a strýznená, tak sa to prejavuje na zovňajšku. Človek chudne, pretože mu jesť nechutí, kráti si dobu spánku a aj keď spí dlhšie jeho snívanie je nekľudné a preto sa nikdy necíti oddychnutý. Menej sa usmieva a vyhýba sa spoločnosti. Prejaví sa zmena správania a vysoká podráždenosť až agresivita.

Neotáčajme sa chrbtom ľuďom, ktorí nás pripravujú o veľke množstvo pozitívnej energie. Si to možno práve ty, kto môže pomôcť a vyčariť úsmev na tvári.