V januári 2009 Juščenko vytiahol z rukáva eso oranžovej revolúcie a zablokovaním dodávok ruského plynu do Európy potvrdil skutočný zahraničnopolitický cieľ onoho farebného revolučného vrenia, ktoré ho vynieslo do top politiky - americkú totálnu kontrolu toku energií medzi Ruskom a Európskou úniou, poskytujúcu Spojeným štátom americkým bohatú škálu politickej a ekonomickej manipulácie Európou. Dve muchy jednou ranou - Rusko aj Európa. Lenže - veci nie sú také jednoduché, ako sa zvyknú zdať takzvaným stratégom snovajúcim víziu sveta klikaním počítačovou myšou.

Odstávka zemného plynu v dôsledku ukrajinského vydierania mala vážne dôsledky pre celý starý kontinent, ale pre Slovenskú republiku bola zvlášť hrozivá. Studenú atmosféru otepľovalo americké paternalistické mudrovanie (distribuované medzi ľud lokálnymi mediálnymi politrukmi) o nutnosti diverzifikácie dodávok energií do Európy, s dôrazom na operné Nabucco. Zvučný chór nabuccovského Zboru židov však ruší mrzutá skutočnosť, že jednou z mála reálnych alternatív je napojenie európskej plynovodnej siete na bioplyn z latrín americkej armády dislokovanej v európskych štátoch. Detinskí európski obdivovatelia veľkého amerického brata, jasajte a hovorte nám: "Amerika ZAS Európu zachráni!"

Rok sa s rokom stretá a rozvážny hospodár sa pýta, čo bude teraz. Ekonomický týždenník Trend má odpoveď naporúdzi. Článok Prchavý imidž, 17.12. 2009, Trend, Slovák Kristián - s hardcore vyhrážkou v podtitulku Ďalšie prerušenie dodávok plynu by spojilo sily proti plynu aj Rusku - sa začína vskutku bombasticky: "Repríza plynovej krízy zo začiatku tohto roka nebude."

Ej, či sme len radi.

Lenže ekonomické spravodajstvo TASR nás zakrátko poinformovalo o niečom inom. Konkrétne o tom, že "Ukrajina môže mať problém s platením za ruský plyn", čo viedlo aj začiatkom tohto roka k odstávke. MMF a EÚ varujú, že Ukrajina prehajdákava cudzie peniaze vo veľkom štýle a riziko zablokovania dodávok rastie.

Aké nepríjemné správy, takto počas sviatkov. Kde je dobrá zvesť?

Tu je. Stačí sa začítať do pokračovania článku v Trende. Tak prečože kríza nebude? "Nie pre víťazstvo Moskve priateľsky nakloneného prezidentského kandidáta na Ukrajine," ubezpečuje nás autor. "Ani pre uvedomenie si Gazpromu, že dlhodobým zmluvným partnerom nemôže len tak zavrieť kohútiky plynovodov, pretože sa sám nevie vyrovnať s iným svojím dlhoročným vazalom. Minulý rok to nebolo prvýkrát, čo Rusko napínalo veľmocenské svaly energetickou pákou. A určite to nebolo ani poslednýkrát. Dnes je však situácia iná. Rusko trpí pod ťarchou globálneho ekonomického spomalenia. S tým súvisiaci pokles dopytu po hlavných exportných artikloch - rope a plyne - vyprázdňuje štátnu kasu. Ani dlhodobý výhľad nie je pre ruský rozpočet pozitívny. Rok-dva staré odhady spotreby zemného plynu či ropy v Európe sa nenapĺňajú a Brusel opakovane deklaruje ambiciózne ciele znižovania spotreby energií. Rusko je odkázané na svoj najväčší energetický trh a aj keď v minulosti išiel pri obhajobe vlastných politických či ekonomických záujmov imidž stranou, ďalej to tak nepôjde."

Že sa tam - okrem zaskuhrania o vazalovi, ktorý dostáva od Ruska za husté reči o vyhostení Čiernomorskej flotily či aktívnu účasť na vojne Gruzínska proti Južnému Osetsku plyn za nízku cenu - nespomína ako vinník Ukrajina? Nevadí. Ak pôjde po prezidentských voľbách Juščenko tam, kam s ohľadom na preferencie patrí, korporátna mediálna ochrana sa skončí a na Ukrajinu budú vykydnuté kýble mediálnych pomyjí. Podaktorí bystrejší sa aj začudujú, čo sa na Ukrajine náhle zo dňa na deň zmenilo, ale analytici Mesežnikov a Samson nám to v telke vysvetlia.

Komentár v serióznom ekonomickom týždenníku pokračuje. Dozvedáme sa, že imidž plynu ide včerty. A kto stratí imidž, ten je spoločensky znemožnený, zemný plyn nevynímajúc. "V tomto prípade však musí Moskva zachraňovať najprv imidž plynu. Už ostatná kríza vyvolala okrem otáznikov o spoľahlivosti Moskvy ako obchodného partnera aj otázniky v súvislosti so spoľahlivosťou plynu. Ten je dôležitou priemyselnou a hlavne energetickou komoditou. Postupný odklon EÚ od fosílnych palív a väčšie využitie obnoviteľných zdrojov všade, kde sa dá, bude jeho dôležitosť v čase iste znižovať. Ďalšie prerušenie dodávok by tento proces iba urýchlilo a prinútilo EÚ vážnejšie rozmýšľať nad alternatívnymi dodávateľmi a najmä zdrojmi. Nie len zelenými, ale napríklad aj nad jadrom. Nová nemecká vláda už teraz opatrne avizuje predĺženie životnosti dnes fungujúcich jadrových elektrární. Výsledkom môže byť citeľný pokles využívania plynu na výrobu elektriny. Opäť zatvorené kohútiky by dali nemeckej vláde silný argument.