2005 © DaMage
Niekedy slová, ktoré rania sú slová hanlivé, nezaslužené. No tie asi bolia najmenej, pretože ak vieme, že boli vyslovené neprávom, sme sklamaní z nich, ale nedotknú sa nás až tak veľmi.
Niekedy sú slová, ktoré človek nechce počuť, no počuť ich bude aj tak musieť. Sú to slová, ktoré dokážu raniť, spôsobiť veľký zármutok, depresiu. Ale prečo? Pretože obsahujú to, čo často bolí najviac. Pravdu. Pravdu, ktorú často nie sme schopny prijať, pretože bolí a často nám ukáže naozaj aký sme. No keďže sme ľudia, bolo nám daná možnosť rozhodnutia (neriešim teraz od koho... možno od prírody, vesmíru, boha...) a zvolenia si cesty. A to je buď tú pravdu ignorovať a ostať nezmenený a riskovať, že znovu nás to môže raniť, alebo sa postaviť a pravdu prijať, nech je akákoľvek.
To s prijatím pravdy znie jednoducho, ale nie je to vždy také. Záleží od toho, o čom tá pravda je. Ak je to skutočnosť, fakt, ktorý nemožno zmeniť (alebo moc nad ním je v rukách niekoho iného), treba sa pokusiť s ňou zmieriť (keďže ja som idealista a večný "snílek" tak snážím sa zmeniť k lepšiemu aj to, čo nemôžem, ale to už je o inom). A ak je to krutá pravda o nás, o tom akí sme, tak asi by sme sa mali pokusiť to zmeniť, zmeniť smerom k lepšiemu, k bodu kde duša bude spokojnejšia.
Na ľudoch je zvláštne to, že niekedy naozaj nepomôže ani kruto vyslovená pravda. Mnohokrát sa dopustia tých istých chýb a ubližujú tak hlavne sebe. Nie až tak svojmu okoliu ako sebe.
Chcelo by to zakričať: Ľudia spamätajte sa!
Ale lepšie by bolo: Ľudia spamätajme sa! A pomôžme si pri tom!
P.S.: Snáď sa nájde niekto komu toto pomôže... nájsť správnu cestu, práve preto som to písal, písal s umyslom niekomu pomôcť, niekomu koho ranili kruté slová, v ktorých bol kus pravdy.
A na záver posledné prečo... Prečo bojím povedať toto všetko osobám, ktorým by to pomohlo, priamo do očí? Neviem.
Komentáre
Strach je to...
no
vyjadrim sa velmi strucne a da sa povedat povrchne
strach je naozaj strasny humus, ktory ja osobne neznasam, a tiez citim ze ma velmi casto ovlada a robi si so mnou co chce
je otazkou silnej vole cloveka ako sa mu clovek odvazi vzdorovat, a potom rozmyslat stale nad tym a byt z toho nestastny.......
caute, este pridem