Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Prečo slová bolia?

Prečo dokažú raniť, byť začiatkom depresie? Prečo niekedy nedokáže pomôcť ani kruto vyslovená pravda?
Smutný panáčik
2005 © DaMage

Niekedy slová, ktoré rania sú slová hanlivé, nezaslužené. No tie asi bolia najmenej, pretože ak vieme, že boli vyslovené neprávom, sme sklamaní z nich, ale nedotknú sa nás až tak veľmi.

Niekedy sú slová, ktoré človek nechce počuť, no počuť ich bude aj tak musieť. Sú to slová, ktoré dokážu raniť, spôsobiť veľký zármutok, depresiu. Ale prečo? Pretože obsahujú to, čo často bolí najviac. Pravdu. Pravdu, ktorú často nie sme schopny prijať, pretože bolí a často nám ukáže naozaj aký sme. No keďže sme ľudia, bolo nám daná možnosť rozhodnutia (neriešim teraz od koho... možno od prírody, vesmíru, boha...) a zvolenia si cesty. A to je buď tú pravdu ignorovať a ostať nezmenený a riskovať, že znovu nás to môže raniť, alebo sa postaviť a pravdu prijať, nech je akákoľvek.

To s prijatím pravdy znie jednoducho, ale nie je to vždy také. Záleží od toho, o čom tá pravda je. Ak je to skutočnosť, fakt, ktorý nemožno zmeniť (alebo moc nad ním je v rukách niekoho iného), treba sa pokusiť s ňou zmieriť (keďže ja som idealista a večný "snílek" tak snážím sa zmeniť k lepšiemu aj to, čo nemôžem, ale to už je o inom). A ak je to krutá pravda o nás, o tom akí sme, tak asi by sme sa mali pokusiť to zmeniť, zmeniť smerom k lepšiemu, k bodu kde duša bude spokojnejšia.

Na ľudoch je zvláštne to, že niekedy naozaj nepomôže ani kruto vyslovená pravda. Mnohokrát sa dopustia tých istých chýb a ubližujú tak hlavne sebe. Nie až tak svojmu okoliu ako sebe.
Chcelo by to zakričať: Ľudia spamätajte sa!
Ale lepšie by bolo: Ľudia spamätajme sa! A pomôžme si pri tom!

P.S.: Snáď sa nájde niekto komu toto pomôže... nájsť správnu cestu, práve preto som to písal, písal s umyslom niekomu pomôcť, niekomu koho ranili kruté slová, v ktorých bol kus pravdy.
A na záver posledné prečo... Prečo bojím povedať toto všetko osobám, ktorým by to pomohlo, priamo do očí? Neviem.


Pohľady do života | stály odkaz

Komentáre

  1. Strach je to...
     čo je največším prblémom ľudstva, ale ak sa všetci naučíme nebáť sa postaviť za/proti pravde, prestaneme byť omylnými ľuďmi, pričom nás to povedie k nezmieriteľnému egoizmu, ktorý vyústi do úmyslu povedať svoju pravdu každému (aj tým, ktorí o ňu nestoja).<br /><br /> Na druhej strane sa treba pozrieť aj na aspekt pravdy pravdúcej, ktorej podstata je naozaj pravdivá. Ak takúto pravdu nevyslovíme ukracujeme ostatných ľudí o niečo, čo by im mohlo pomôcť (Veľkým problémom je aj predávanie pravdy, čo je často smrteľné).<br /><br /> <strong>Výsledok...</strong> DaMage, 2-krát porozmýšľaj a ak aj potom si budeš istý, že danému človeku pravda pomôže (nezáleží na tom, či ublíži), tak je vždy lepšie pomôcť.
    publikované: 04.11.2005 17:21:54 | autor: Gnaag (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. no
    takze
    vyjadrim sa velmi strucne a da sa povedat povrchne
    strach je naozaj strasny humus, ktory ja osobne neznasam, a tiez citim ze ma velmi casto ovlada a robi si so mnou co chce
    je otazkou silnej vole cloveka ako sa mu clovek odvazi vzdorovat, a potom rozmyslat stale nad tym a byt z toho nestastny.......
    caute, este pridem
    publikované: 29.12.2005 02:04:04 | autor: noakamYL (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014